C. Tóth Norbert: A pozsonyi társaskáptalan archontológiája / Archontológia Prešpurskej kolegiátnej kapituly 1204–1462 - Subsidia ad historiam medii aevi Hungariae inquirendam 12. (Budapest, 2020)
ÚVOD - Malá historiografia
28 Archontológia Prešpurskej kolegiátnej kapituly a taktiež Budínskej, Stoličnobelehradskej a Prešpurskej kolegiátnej kapituly a publikoval ju v roku 1987.126 O necelých osem rokov neskôr uzrela svetlo sveta na základe jeho predchádzajúcej databázy vypracovná dizertácia o „cirkevnej strednej vrstve“ spomínaných štyroch zborov, teda o prebendámych a obyčajných kanonikoch, v ktorej doplnil už jestvujúce databázy o krátke životopisy jednotlivých osôb.127 126 Köblös: Archontológia. 127 Köblös: Egyházi középréteg. 128 Ohľadom toho máme k dispozícii prácu Gábora Bujáka (Buják: Historiográfiai áttekintés, Buják: Körkép). 129 Hlavačková: Kapitula pri Dóme sv. Martina. 130 Hlavačková: Bratislavskí prepošti. 131 Hlavačková: The Activity of the Bishop of Nitra Antony of Šankovce. 132 Hlavačková: K prosopografickému. 133 Hlavačková: Juraj zo Schônbergu. 134 Šedivý: Die Anfänge des Pressburger Kapitels. 135 Šedivý: Pozsonyi egyházak. 136 Šedivý: Schriftkultur. 137 Šedivý: Hodnostári Bratislavskej kapituly. 138 C. Tóth-Lakatos-Mikó: Pozsonyi viszály. Približne v rovnakom čase spolu s maďarskými historikmi vstúpila aj na Slovensku na javisko generácia, ktorá sa s čoraz väčšou pozornosťou obracala k otázkam cirkevných dejín. Samozrejme, na tomto mieste nie je mojou úlohou to zhrnúť ani vo forme nákresu,128 a tak zotrvajúc pri našej pôvodnej téme, budem hovoriť o prácach vzťahujúcich sa na Prešpurskú kolegiátnu kapitulu. Slovenské výskumy prakticky predstavuje činnosť dvoch bádateľov. Jedným z nich je Miriam Hlavačková, ktorá začala publikovať práce ohľadom prešpurskej cirkvi v prvej dekáde 21. storočia. V roku 2008 uzrelo svetlo sveta jej prvé dielo k danej tematike, v ktorom poskytla všeobecný prehľad o kapitule.129 V roku 2011 písala o prešpurských prepoštoch v 15. storočí,130 respektíve o diplomatickom pôsobení nitrianskeho biskupa a prešpurského prepošta Antona zo Šankoviec.131 O dva roky neskôr napísala štúdiu o kanonikoch od čias zasadnutia kráľa Žigmunda na trón do konca panovania Mateja, ktorá je výsledkom jej prosopografických výskumov.132 Na záver, ale nie v poslednom rade v roku 2015 vyšla jej vynikajúca monografia o jednom z najvýznamnejších prešpurských prepoštov, Jurajovi zo Schônbergu.133 Druhý bádateľ, Juraj Šedivý, takisto publikoval k danej téme od začiatku súčasného storočia. V roku 2001 písal o počiatkoch Prešpurskej kapituly,134 čo vyšlo o niekoľko rokov neskôr (2005) aj po maďarsky v jednom zborníku.135 Písomnú činnosť kolegiátnej kapituly, respektíve svoj desaťročný výskum o tam uloženej pramennej báze sumarizoval vo svojej doktorandskej dizertácii, ktorú vydal v roku 2007.136 O pol desaťročie neskôr, v roku 2013 publikoval štúdiu o organizovaní kolegiátnej kapituly a jej hodnostárov v arpádovskom a anjouovskom období.137 Aj ja sám som zverejnil svoju prvú štúdiu o danej problematike v roku 2013: v nej som publikoval k spracovaniu sporu medzi prepoštom Ladislavom Sósom Sóvárim a kapitulou138 pozbierané údaje a zoznam kanonikátom disponujúcich osôb v rokoch 1387 - 1437, a taktiež akúsi metodologickú pomôcku o spôsobe zostavovania cirkevných ar-
