Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek V. (Jósa András Múzeum Kiadványai 32. Nyíregyháza, 1991)

ELŐSZŐ (Gyivicsán Anna)

Nyíregyházé predstvavoval

i roztratené typy osád -samoty, vídiecke sídia s rozdíelnym pőtíorysom - (roztratené i kompaktné) prevazne bez sústredenych jadier ako dősledok priamej kolonoízácíe. Pővodne predstavovali pastierske,

neskâr roi

'nicke osady, ktorych rozvoj diktoval majitel' pody - zemepán.Sústred'ovaním 2-10 domov a ich postupné zoskupovanie 40-50 gazdovstíev vznikajű dediny ako hromadny typ. Ich polohu urcovali 3 hlavné cinitele - relief, voda, pasienky. Ich obyvatelia sa zaoberali pol'nohospodárstvom a chovom dobytka. Domy boli stavené z hlíny a vál'kov,zakryté slamenymi strechami.

Neskorsie v dosledku zlepsenia financnych pomerov domy sú stavené z kamena a pálenych tehál.Kym v minulostí pri zakladaní osád clovek - rol'ník sa riadil ist^mi predstavami o hospodárskom vyuziti prírodnych mozností (relief, voda, űrodna pöda), rozhodol o polohe sám. Spojenia medzi osadami tvorili úzke cesty, prevazne prasné s nevhodnym povrchom. Znacnym nedostatkom sálasov bola slabá vybavenost', chy^bala skola, kultúra, lekár. Hospodárske vyuzívanie územia bolo rozdielne. Slováci sa st'ahovali do osídlenych území a svojim sposobom zivota ovplyvnovali úreven miestneho obyvatel'stva. Museli pr^conat' vei'mi zlozít^ problem adaptability a získavat' poznatky o úrodnosti pody. "Tírpaci" uz v XVI

11.storoci pouzí

vali rozdelenie chotára na 3 casti. V dvoch castiach sa síalo a pestovali okopaniny,tretiu cast' ponechávali na úhor, kde sa pásol dobytok. Po roku sa pőda orala a osiala.Obrábaníe územia zt'azovala castá a intenzívna erózia. Ked' bolo űzemíe zorané a posiate.aby vietor neodvial málo spevnenú podu.plochu zakryli slamou, aby tak chránili osiate plochy. Neskőr plochy s pohybujúcimi pieskami zalesnilí agátmi.ako aj drevinami- (hrab a duba). Najobl'úbenejsou plodinou,ktorú