Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek V. (Jósa András Múzeum Kiadványai 32. Nyíregyháza, 1991)

ELŐSZŐ (Gyivicsán Anna)

Pod'la BEDNARIKA (1975) okolia Nyíregyházy najviac kolonizovali l'udía z Novohradu, potom z Gemera a Nitrianskej zupy. (Svedcí o tom konfesionálne zlozenie - vaccina je ev. a v.víerovyznania).Medzi Hornádom - Slanou - Tiszou, Slováci mali 1880 osád a 32 slovenskych väcsinovych obci z zupách Borsodskej, Abovskoturnianskej a Zemplinskej. V predchádzajúcej kapitole som uvideol, ze üzemié medzi Tiszou a Nyíregyházou bolo zamokrené, zaplavované jarnymi a jesennymi vodami Tiszy, rozbrázdené siet*

ou mrtvych rami

en, ktoré sledujeme este aj dnes medzi Nyírtelekom a Tiszalökom. Prejavuje sa tu vplyv neotektonickych pohybov a eolickej erózie. Ako udáva MARKUS (1975) "...üzemié nebolo vhodné ani na pasienky, bolo porastené bodl'acou kde rástli agáty, smutné vrby a brezy". Nebolí tu teda vhodné podmienky na súvislé osídlenie územia. Pravdepodobne to bol dovod, ze st'ahovanie slovenského etnika zû zűp gemerskej, novohradskej a nitrianskej smerovalo do juznejsích, úrodnejsích oblasti Békésskej íaby. (Vid* MARKUS 1943.)Az neskorsie v dôsledku zvysenej populácie obyvatel'stva na Dolnej zemi, nedostatok pozemkov,rozvoj kapitalistickych vzt'ahov a trhového hospodárstva spősobili, ze pohyb obyvatel 'ov z juzinych oblasti smeroval na sever do okolia Nyíregyházy.Na uvedenű skutocnost' poukazajú aj poznatky Márkusa (1975) zachytené na mape kolonizacnych vín v Nyíregyházé. Preto mőzeme túto vlnu osídl'ovania povazovat' za druhotnú. (Mapka. ) Slovenskí usadlíci pri obhospodárovaní Nyírségu mali znacné problémy, aby si zabezpecili zivobytie. Zaoberali sa pol'nohospodárstom a chovom dobytka a prevahou chovom koní a osípanych. Zaujímavá je sídelno-geografická Charakteristika sálasov a ich pődorysno genetické typy. Sálasy v okolí