Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek V. (Jósa András Múzeum Kiadványai 32. Nyíregyháza, 1991)

ELŐSZŐ (Gyivicsán Anna)

2. Osídlenie üzemi a Nyirségu Podl'a archeologickych űdajov (ceskoslovensk^ch i mad'arskych)jűzné oblasti Slovenska a severné oblasti Mad'arska boli osidlené uz v paleolité. Hustejsie osídlenie űzemia sauláva v IX. a X.storoci,kym v XI. a XII.storoci v oblasti severného Alföldu sú uz známe pol'nohospodárske usadlosti. Neskorsie na vyvysenych pahorkoch sa zacinalo s budovaním ovocnjjrch sadov a vínohradov. Formovanie "kultúrneho landsaftu" bolo spomalené najmä* v XIII. a XIV. storoci tatarskymi a tureckymí vpádmi. T'azké sociálno-ekonomické podmienky a vojnami s Turkami znícené feudalne hospodárstvo uhorskej sl'achty s nízkou úrovnou pol'nohospodárskej vyroby si vyzadovali radikálne zmeny ako aj prísun novych pracovn^ch síi na Dolnú zeni. Podl'a űdajov SIRÁCKEHO (1966), ktory sa opiera o poznatky ACSADYHO (1866) osídl'ováníe Dolnej zeme slovenskym etnikom zacalo uz v druhej polovi

ci XVII. storocia príchodom okoló 50 robotníkov na zatevné a mlatebné roboty. Vacsie rozmery nadobudlo st'ahovanie za prácou na Dolnú zem v XV

111.storoci,kedy najmá' po Satmarskom mieri (r. 1711) sa pre chudobnejsie vrstvy obivatel'stva severného a stredného Slovanska otvorili moznosti námedznej práce (SIRÁCKY, 1970). St'ahovanie Slovákov do okolía Nyíregyházy je známe uz v r.1676, kedy podl'a MÁRKUSA (1943) 1'udía z sálasov okol

ia Nyíregyházé prosilí jágerského pasu.aby im pri zatve pomohli poddani z Gemera. Obdobne z majetkov Rákócziho a Makovickych (r. 1636) zo sarísskej zupy chodili poddani pracovat' na majetky v doline Tiszy v Borsodskej zupe.