Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek V. (Jósa András Múzeum Kiadványai 32. Nyíregyháza, 1991)

ELŐSZŐ (Gyivicsán Anna)

(XII-II) dosahovala - 8,4 «C az - 11,6 °C. Najvyssie letné teploty (VI-VIII) dosahovali 22,8 °C az 24,2 °C. Rocny űhrn zrázok dosahuje 500 az 550 mm. Zrazky su rozdelene nepravidelne.Aj ked' sa javí nedostatok vlahy, napriek tomu táto vd'aka mikroklimatickym podmienkam postacuje obilninám a ovocinárstvu. Nedostatok snehovej pokryvky a maly pocet dni so snehom zaprícinuje casté vymrzanie pol'nohospodárskkych kultúr.Üzemi

e sa vyznacuje zvysenym obsahom relatívnej vlkosti v zímnych mesiacoch (87-67 X). Uplatnujú sa tu intenzívne vetry prevazne severozápadnych smerov. S uplatnenim tlakovych útvarov v Europe sűvisí aj uplatnenie podruznych smerov vetrov juznych a juhovychodnych. Ich dôsledky môzome detailne sledovat' aj v súcasnosti v mezoformách reliéfu - v pieskovjrch presypoch a pősobeni eolickej erozie. Na pleístocénnych eolickycti sedimentoch - pieskoch, sprasiach - od interglaciálu eemského,vo würmskych interstadiáloch a v homolocéne sa vytvorili pôdy typu cernozome, hnedozome so znakmi si 1nej degradácie a erózie. Podl'a údajov pedologickych vyskumov z rol'nickeho druzstva v Nagycserkesz - cernozeme a hnedozome sú slabo humózne (obsahujű 1-2 X humusu), s rôzne hlbok^m humusovym horizontom (20-70 cm), postihnuté silnou eróziou. Na agradacnych valoch Tiszy a v zamokrenych depresiách sú vyvinuté nivne a luzné pody (oglejené a glejové). Mensie areály zabérajú cernozeme zasolené a slané pődy tzv. "Sziky". V depresiách medzi pieskovymi valmi sa vyskutujú raselinové pody. Zvysená hladina vody v Tisze ako aj vysoké vodné stavy (na jar a jesen) a burkové dazde spősobujú záplavy.