Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek V. (Jósa András Múzeum Kiadványai 32. Nyíregyháza, 1991)

ELŐSZŐ (Gyivicsán Anna)

historické fakulty a socialno-ekonomické podmienky stredoveku a súcasnosti. V príspekvű podávame prehl'adnú fyzicko-geografickú charakteristiku úzeumía západne od Nyíregyházy s prihliadnutím k sídelnym struktúrára a hospodárskkemu vyuzitiu. 1. Fyzícko-geografické pomery Okolie Nyíregyházy po stránke fyzicko-geografickej patrí k severovychodnej oblasti Alföldu,ma'darskymi geografrai pomenovanej ako Nyírség. Uzeraie sa formovalo v období kvartéru, kedy po l'avej strane strednej Tiszy sa intenzívne uplatnila fluvialna cinnost* riek.V tejto oblasti (akumulácia strkov.pieskov, hlinokalov) doprevádzaná akumuláciou eolickych sedimentov - pieskov a sprasi. V mladom pleistocene od würmského glacialu eolické sedimenty boli formované ako pieskové presypy charakteru barchanov a garmad o dízke>250 m a vyske>5 m.Morfologicky uzeraie reprezentuje vyvysené plateau s relatívnyni vyskaroi 20 az 50 m nad úrovnou Tiszy. BORSY - LÖKI (1980) na podrobnej geomorfologickej mape v mierke 1:200 000 ako typy kvartérnych sedimentov vyclenili - piesky, piescitú spras, mociarovú piescitú spras a eolické piesky typickych zltych farieb s charakteristickym pahorkovitym reliéfom. Eolické pahorky sú rozne orientované, oddelené deflacnyrai znízeninami. V reliefé mozeme sledovat' siet' mftvych rami

en a zamokrenych znizenín, z ktor^ch vynika Hosszúháti tó, Nagyréti tározó, Oláhréti tározó a d'alsie. Klimaticky űzemie Nyírségu sa povazuje za najchladnejsiú a najsuchsiu oblast' Alföldu. V priebehu poslednych 80 rokov pod'la údajov FRISNYÁK (1978) a kol. najnizsia primerná teplota v zimnyerh mesiacoch