Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek IV. (Jósa András Múzeum Kiadványai 27. Nyíregyháza, 1988)

Németh Zoltán: A „tirpák” szó etimológiája

to záporným zmenám tradície pôvodného evanjelického vzdelania, napr. obradový a pritom aj citový vzťah k evanjelickému spevníku Tranosciu sú natoľko silné, Že níreďházska cirkev sama sa postará o to, aby sa jeho najpopulárnejšie piesne prelozili do maďarčiny, keď na maďarských bohoslužbách sa začne pouzivat* maďarský evanjelicky spevník, vydaný Podunajským evanjelickým dištriktom. Preklady z Tranobcia boli vydané po prvýkrát v r. 1920-tych a potom v I960-tom ako doplnky k podunajskému spevníku; v prvom rade pre níreďházskych evanjelikov, ale i tým zámerom, "aby tieto skvosty so svojimi krásnymi melódiami prispeli i « / ' / 18 k obohacovaniu maďarských /evanjelických/ piesní". Rozvojom meštianskych inštitúcií, napr, níreďházskeho divadla,čitateľských spolkov, rôznych odborných Škôl, narastaným hospodárskych a administratívnych objektov, sa maďarčina stáva aj mimo inštitucionálneho života komunkacnym jazykom rozvíjajúceho sa mesta, co sa najmä po prvej svetovej vojne umocňuje s stáva sa pre mesto ako župné stredisko prirodzeným prejavom až nataľko, Že už v r. 1920-1930-tých mladší predstavitelia inteligencie a iných "pánskych" vrstiev sa prekvapujú nad tym, ak náhodou po centrálnych uliciacb mesta počujú pc slovensky sa rozprávať . Slovenčina v meste mala jediné komunikačné fórum, ttoré bolo pritom celou mestskou societou prijaté a pokladané za prirodzený jav: bol ním trh, kde sa stretávalo obyvateľstvo sálasov. ^ SíredTnázske trhy týmto "jazykovým prejavom" stali jedinou demonštráciou životnosti slovenskej tradičnej kultúry, ktorá v prvom rade ako kultúra roľníckych vrstiev, ale aj ako kultúra slovenská bola vytvorená z nových mestianskych a mestských inštitúcií a presunula sa na perifériu, na níreďházske sálase.