Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek IV. (Jósa András Múzeum Kiadványai 27. Nyíregyháza, 1988)

Németh Zoltán: A „tirpák” szó etimológiája

voja dostal do najnevyhodnejeieho stavu, sa silne stráca spoločenská hodnota slovenskej tradičnej kultúry, podobne aki i v Níreďháze. TieŽ je v istom anysle v protiklade so spomenutou schémou aj etnokultúmy proces Békésskej Caby a Sarvaša. Hoci sa slovenská kultúra dlhšie a vedome jšie zachová v tomto prostredí ako v Níreďháze, v obidvoch osadách, ale najmá v Békésskej Caba omnoho rýchlejšie a plánovitéjsie prebiehala urbanizácia de iura v dedinskom prostredí, ako de iura v metskom prostreí Níreďházy. Eozdiely a zložité procesy premien slovenskej etnickej kultúry vy som skonkretizovala analýzou procesov, ktoré sa odohrávali po vytvorení meštianskych kultúrnych inštitúcií v poslednej tretine minulého storočia a ktoré i všeobecne radikálne vplývali na zmenu kultúrnych hodnôt tradičnej roľníckej ale i tradičnej mestskej kultúry. *° Na nový model meštianskej kultúry, na vznik nových kultúrnych a politických inštitúcií, v ktorých sa komunikačným prostriedkom stáva v prvom rade maďarsky jazyk a obsahové sú nositeľmi madarskej kultúry, sa v mestách a vo väčších lokalitách so slovenským obyvateľstvom nereagovalo rovnakú. V niektorých slovenských osodách dožlo k aktívnym premenám, výsledkom ktorých bol vzm* meštianskych /národných/ inštitúcií v materinskom jazyku. Zakladali sa slovenské čitateľské spolky, slovenské ochotnícke divadelné skupiny, vydavateľstvá rožnej tlače a kníh, a slovenské kníkupectvá. Tendencie inovácie slovenskej kultúry sa uplatňovali v Békésskej Cabe, ale najmarkantnejšie v Tótkomlóli. Zakladateľmi nových slovenských kultúrnych vrstvy a úzky kruh drobnej slovenskej inteligencie a remeselníkov. V Níreďháze, Kiskőrösi a čiastočne aj v Sarvasi k ta-