Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek IV. (Jósa András Múzeum Kiadványai 27. Nyíregyháza, 1988)
Németh Zoltán: A „tirpák” szó etimológiája
a Bpravý,udelenou kráľovským dvorom,a týmto vývojová cesta urbanizácie odbočuje, od ostatných agrárnych miest so slovenským obyvateľstvom, co sa vlastne od r. 1876 dalej prehlbuj e. V tomto roku sa stáva Níreďháza áfupnym strediskom a tým úplne zmení svoju spoloc'ensko - administratívnu funkciu. Níreďhaza sa totiž týmto "administratívnym zásahom" dostala k špeciálnemu spoločenskému postaveniu - tak to bolo aspoň formálne -; začala sa rozvíjať ako veľkomesto. Musíme poznamenať , že tento proces prebiehal veľmi protikladne, ved* industrializácia, ako základná podmienka veľkomestského rozvoja, tu v&bec neprebiehala, istá urbanizácia a široká regionálna mestská funkcia N íredházy sa uplatňovala výlučne na správni-administra t ívnom a čiastočne na kultúrnom poli. Eozdieľ ííireďházy a ostatných agrárnych miest so slovenským obyvateľstvom narastá podstatne aj tým, že Békéšska Caba, Sarvas a Kiskőrös koncom 19- storočia stratia 1 statut poľnohospodárskych miest a de iura ocitnú sa v postavení dedín. Rozdiel medzi spoločenským postavením a funkciou osad by navonok aj logicky prijateľne opodstatnil a è^ysvetlil rozdiely spoločenskej funkcie slovenskej kultúry v týchto lokalitách na základe nzámej a v mnohom i prijateľnej schémy : slovenská etnická kultúra sa v rámci narastajúcich mestských funkcií v Níreáháze *zrychlene rozkladá, kým stratené mestské právo a navrátené "dedinské právo" v ostatných lokalitách'ju konzervuje eŠte na niekoľko desaťročí, lenže etnokultúme premeny, ktoré sa odonrévall v týchto lokalitách,len ciaeto ne si mozemí* vysvetliť s opodstatniť e uvedeným schematickým modelom.Totiž napr. v Kiskőrösi, ktorý na prelome storočia sa epcmedzi všetkých našich osád z hľadiska hcspodársko-spolocenského roz-
