Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek IV. (Jósa András Múzeum Kiadványai 27. Nyíregyháza, 1988)

Németh Zoltán: A „tirpák” szó etimológiája

i odlišný etupeá a aj časové príliš odlišné akulturačné a asimilacnó procesy a fázy miest. Pri konkrétnej analýze etnických premien v Hírednáze sa štúdia zameriava len na niektoré javy, ako je napr. - otázka súvislosti mestského štatútu a etnických p remien

; - otázka rozvrstvenia kultúry a obraz iníŕtituciálneho modelu od druhej polovice 19. stor.

; - otázka formovania sa spolocensko-etnického správania sa a povedomia; - otázka pomeru centra /mesta/ a periférie /sálasov, viníc/

; - otázka premeny hodnôt tradičnej kultúry v mestskom prostredí* Vymenované osady, okrem Tótkomlósa, popri výsade štatútu agrárneho mesta už" koncom 18. stor. dostali i pravo trhu, ktoré im zabezpečilo významné obchodné styky pomerne so širokým okolím. V prvom rade tieto obchodné styky zabezpečili stály pohyb B otvorenosť hospodárskeho života, Čím narastala spoločenská integrácia týchto miest.Dôkladne jčie vyskumi o obchodných a tržných stykoch týchto miest nenáme, ale aj z historických prác o dejinách týchto osád vysvitne, že intentita tržných vzťahov nebola všade rovnaká.Najintenzívnejšie a najširšie vzťahy mal napr. Kiskőrös, ktorý mal tržné vzťahy s celým južným Uhorskor, od Zadunajská až* po báčoko—po tiské územie, co radikálne zasiahlo aj do etnokultúrnych procesov v Kiskőrösi. V prípade Níredľházy, Békéšskej Čaby a Sarvasa a takýchto geograficky rozšírených obchodných stykoch nemóa'eae hovoriť ; v v 9 Tótkomlós z tohto aspektu patril k uzavretéj

sím osadám. V roku 1837 bol agrárno-mestský statut Níredházy umocnený výsadou mesta s právom samostatnej mestBkej rady