Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 3. (Jósa András Múzeum Kiadványai 23. Nyíregyháza, 1986)

Németh Zoltán: A kétszáz éve mezővárossá lett Nyíregyháza életéből /1754-1524/ - II. Testamentumok - Jegyzetek a II. fejezethez

ktoré dokladajú nosenia lajblíka sošitého a wodrotlačovou sulmou» V priebehu desiatich rokov vÁ%ov saaoatainej súčiastky celkom zaniká, vyskytuje sa len v nézve "ujjas lajbli", ktorý však označuje u? odlišnú odevnú súčiastku. Kâ živôtik sa nosila velká na prsiach prekrížená šatkao 7 najstarších archívnych dokladoch sa stretávame e názvom "ručnjk", ktorý je niekedy doplnený údajmi o materiéli, farebnosti a vzoroch. Prvý údaj, ktorý šatku presnejšie špecifikuje je v madarsky písanej listine z roku 1806, kde sa uvádza "nyakra való kendfl" /šatka na hrdlo/, na rozdiel od iných šatiek. Toto odlíšenie sa vyskytuje aj v aalších madarsky písaných listinách, napr* "nagy sejem", "nagy pamut kendő" /veTká hodvábna, velká bavlnené šatka/, oproti "aejem kiskendfl /malé hodvábna šatka/, alebo "kendő sebbe való" /ručník do vrecka/. Slovenské názvy pre šatku na hrdlo sa špecifikujú zrejme pod vplyvom maderSiny, ako to dokladá dvojjazyčná listina z roku 1823. Tu sa rozlišuje "hodwabnj ručnjk" od "bgelj ručnjk na hlavu", čo je v maáaraky písanej listine zaznamenané "aejem kendő nyakamra" a "fejér kendfl fejemre". Až v liatine z roku 1858 zapiaovateT presne určil "rutznyik na hrdlo". Z archívnych dokladov je zrejmé, že velká Šatka prekrížená cez praia patrila k základným súčastiam ženského odevu zhruba do polovice 19. storočia. Prestávala sa nosiť pravdepodobne s ústupom živôtika. Materiály a farebnosť naznačujú, že táto šatka bola najreprexentatívnejšou súčasťou ženského odevu. Obyčajne bola z kupovaných materiálov /hodváb, kašmír, Jemné bavlnené plátno/ a kvetinovými vzormi. Jeden udaj dokladá takúto šatku zdobenú výšivkou. Bežnou ozdobou týchto Šatiek boli strapce. Spravidla 84