Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 3. (Jósa András Múzeum Kiadványai 23. Nyíregyháza, 1986)

Németh Zoltán: A kétszáz éve mezővárossá lett Nyíregyháza életéből /1754-1524/ - II. Testamentumok - Jegyzetek a II. fejezethez

Bala Šatka štvorcový tvar, zriedkavejšie sa objavili údaje aj o polšatke - "fél keszkenő nyakára", čo naznačuje, že lile o drahú odevnú súčiastku. V zbierkach múzea v Nyíregyházé sa nachádzajú dve v

elk é čierne šatky z hrubého hodvábu, zdobené strapcami, jedna z nich aj kvetinovou výšivkou, šatky majú tvar štvorca, s dĺžkou strany 130 resp. 180 cm. Nosenie šatky na hrdlo pretrváva až do začiatku 20. storočia, kedy sa už kombinuje namiesto živôtika s rôznymi kabátikmi. Dokladá to aj fotografia starSej ženy % roku 1920, ktorá má oblečený barchétový leták a na ňom má previazaný gažnúrový ručník na hrdlo* Začiatkom 19. storočia popri už uvedených základných súčastiach ženského odevu sa v archívnych dokladoch objavujú názvy kabátikov z tenkých materiálov /hodváb, kartún/, ktoré sa nosili na oplecko alebo košeľu k sukni. V maďarských listinách sa nazývajú "rékli". V slovenských listinách sa objavuje takáto odevná súčasť až v roku 1860 pod názvom "vizitka"

• V rovnakom význame sa uchovávajú tieto názvy až do súčasnosti. Na základe fotografii zo začiatku 20. storočia môžeme doložiť formy reklikov, vizitiek, letákov ako súčiastok sviatočného, resp. obradového odevu. Vizitka bola vypasovaná, vpredu pri zapínaní rozmanité zdobené zámikmi, volánmi, čipkovýml alebo zamatovými vložkami, ozdobnými gombíkmi atä. Okolo hrdla bola vizitka zdobená čipkou, častejšie však stojatým alebo ležatým golierom. Vizitka bola zapásaná do sukne. Ak bola vizitka s rovnakého materiálu ako vrchná sukňa, takýto odev označili naše informátorky ako v

igen, oblek, Slaf- rok. Takto kombinovaný odev sa doplňoval pásom z rovnakého ma-