Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 3. (Jósa András Múzeum Kiadványai 23. Nyíregyháza, 1986)

Németh Zoltán: A kétszáz éve mezővárossá lett Nyíregyháza életéből /1754-1524/ - II. Testamentumok - Jegyzetek a II. fejezethez

to va» Podïa farebnosti boli sástery biele

9 modré rosných od» tieňov

s čierne, ale 1 viacfarebné* archívne údaje s prvej polovice 19. storočia poukazujú na výskyt vyšívaných záster, o ktorých predpokladáme, že tvorili súčasť sviatočného odevu* Rovnako ako aj zástery z čierneho hodvábu. Zástera Imterová alebo glotová bola súčasťou sviatočného Ženského odevu aste v dvadsiatych rokoch nášho storočia. Zástera bola po Šírke dvoch až troch pol nazberaná do pása. Vzadu aa uvažovala šnúrkami, ktoré sa nazývajú šalange. Zástera siahala od pása po spodný okraj sukne. Údaj s roku 1858 hovorí o zásterách "wo dwe", "wo tri poli"» Y období po prvej svetovej vojne uvedená forma zástery sa prestáva nosiť. V sviatočnom odeve mladých žien zanikla úplne, v pracovnom odeve ju nahradila zástera s náproenkou«mejJeľk*

0 živôtik je základnou súčasťou ženského odevu, ktorá sa obliekala na vrchná časť tela k sukni. Poznáme ju iba z archívnych dokladov, v ktorých sa samostatne vyskytuje do tridsiatych rokov 19« storočia. Zaznamenali sme značnú rozmanitosť názvov tejto odevnej súčasti. V slovenských textoch sú to "prustflek", "pruslek", "brus

lek", "bluelek", *

brusiak na drgek", "lajbljk", "lagbljk drgečnj". "kurxetlik", "karseklik". V maaarekých textoch sa táto odevná súčasť označuje iba názvom "laibli", "lajbli". Živôtik sa zhotovoval s kupovaných materiálov - aoiré, kamelot, hodváb, damašek, atlas, súkno, concent. Tieto materiály boli najčastejšie v zelenej a modrej farebnosti, ako aj • kvetovanými vzormi. V dvadsiatych rokoch 19« storočia sa stretávame e údajmi.