Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 3. (Jósa András Múzeum Kiadványai 23. Nyíregyháza, 1986)

Németh Zoltán: A kétszáz éve mezővárossá lett Nyíregyháza életéből /1754-1524/ - II. Testamentumok - Jegyzetek a II. fejezethez

mfcp rovnocenné na osnaSenie spodných i vrchných sokien* V medzivojnovom období sa nosila bjela geca

la Slpkovaná, a fodron, ako spodne sukňa. Na ňu obliekali geceluči geceTku s delinu, hatlasu, damasku, glotn, llateru alebo s kre tavich hoďbébob, x bieleho grenadinu. Informátori-niekedy hovorili aj o gecelách so asovetu, teda z teplých vlnených materiálov, častejšie väak so szövetű boli sukne

. 0 neustálenosti názvov gecela a sukňa avedči označenie sporila cakavá sukňa z jasniho bar ehe tu.« Szövet na sukne býval zelení, svetlí, barnavl, podobnej farebnosti boli aj letné tenšie materiály. Naraz sa obliekali vo všedný daň dve až tri sukne. Vo sviatok a k obradovým príležitostiam si obliekali viacej sukní, bohatšie aj desať. Vrchné sukne boli na drobno skladané - ráncovanie, širšia skladané - zakladané alebo hladké. Sukňa mala spodný okraj obšitý Šnúrkou s krátkymi, hustými strapcami - rojťlčke. Túto šnúru volali aj kefka p

odlá hustých strapcov* Zástera, ako Salšia základné súčasť ženského odevu, Je v slovensky písaných archívnych dokladoch zaznamenaná do roku 1787 pod názvami "šata predpasna", "šata", "futena", "ffertuch" a "sszurtz". V madarsky písaných listinách sa zástera označuje "köttö", "elökötö; "felső kBttö". V súčasnosti sa na označenie ženskej zástery používa názo

v Sata. Archívne pramene dokladajú rôzny materiál i farebností ženských záster. Podlá materiálov bola zaznamenané zástera •Fuťena", "kmentowa", tarbiaraka"

, "kartunowa", "siezin". V maáaraky píaaných listinách aj hodvábna, bavlnená, perkél82