Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 2. (A Nyíregyházi Jósa András Múzeum kiadványai 19. Nyíregyháza, 1981)

byli vždy čerstvo namieta, lebo ak stojí dlho zmieta, dostáva hôrku chuť.Varili ju vo vode alebo v mlieku s pridaním trocha soli a cukru. Varili ju tiež len v kotlíku na kutke, pretože ju bolo treba stále miešeť. 7 posledných rokoch ju varia aj na sporáku v hrnci. Šikovná gazdina vedela odhadnúť, koľko bolo treba kukuričnej múky do istého kvanta vody, alebo mlieka /častejšie mlieka!/, aby kasa nebola ani príliš hustá, ani príliš riedka. Jedávala sa s rozpraženým maslom, alebo s upečenou klobásou. "Malej" /pravdepodobne pôvodne rumunský termín/ bola cestovina upečená s kukuričnej múky. Kukuričná múka sa uvarila v mlieku. Zhustenú uvarenú kašu vyliali na ťapšu vymastenú slnečnicovým olejom, alebo bravčovou masťou a upiekli do hnedá. Na mastenie ťapše radšej dávali bravčovú masť, lebo, ak vraveli "olej uteká z ťapše a masť sa rovnomerne rozíde. Malej sa mohol jesť namiesto chleba B mliekom, ale jedávali ho aj k mäsu. Pol dobrou pochúťkou aj čistý, bez akýchkolvek prídavkov. Z podobného kukuričného cesta, ako bol malej, piekli aj "görha" /"gerhen""/ a "vakarke". Görhe mali tvar mnlých bochníkov chleba,vakarke zase boli okrúhle ploché pagáče. Obe sa piekli v rozpálenej peci na mierne vymastenom plechu, ale najstarší sa pametuje, že ich piekli na dne rozpálenj pece, po odhrnití uhlia, piekli ich aj spolu B chlebom, ale sádzali ich k čeľustiam pece, aby ich mohli z pece skôr vybrať. "Vakarke" piekli aj z ražno-pšeničnej múky s chlebového cesta a sádzali ich taktiež k čelustiam pece z tých dôvodov.Intenzita pečenia vakarke slgnalizova la vyhriatosť pece. Je treba ešte podotknúť, Že "vakarke" nazývajú ej pagáče upečené z pšeničnej múky a mletých oškvariek. Zo zemiakových jedál boli najoblúbenejšie "rapčafta". 88. \