Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 2. (A Nyíregyházi Jósa András Múzeum kiadványai 19. Nyíregyháza, 1981)

nik - komenciáš "na Poliackom" neskôr na Putnockom salaSi a až ako 37 ročný si na Hankovskom salaši kúpil 3"keble" roli. uvedený prípad nie je ojedinelý, naopak, celé desiatky prisťahovalých sluhov, žencov / aj dievčatáprichádzali sem do služby/, ostali tu a pomally si nado» budli aký - ta-ký majetok. Aj najchudobnejší sluhovia sa snažili zarobiť si toľko, aby sa Sasom mohli osamostatniť, lebo hoci sa tunajší sluhovia mali lepiie, než by sa boli mohli mať na Slovensku, ich stav nebol sávldenlahodný, hlavne pre uvedené stavovské rozdiely, pretože prakticky mali zahatanú cestu vyženiť si majetok. Sluhovia dostávali u gazdu ubytovanie, t. j. jednu zariadenú izbu. Za ubytovanie musel najatý sluha u gazdu odpracovať v najväčšej pracovnej sezóne 40 pracovných dni do roka. Túto prácu aku úhradu za ubytovanie nazývali "urdovka". Tých sluhov, ktorí mali s gazdom iba ten záväzok, že musia odpraclvať -urdovku za ubytoovanie, nazývali •žaliarl" neskôr pod vplyvom maďarského jazyka "takšáii*. Manželky týchto takiáSov mohli si u gazdu prizarábať pri okopávkach zemiakov , pri žatve, pri vykopávaní zemiakov a pod., za So mali osobitne zaplatene Aj prácu "takšášov" mimo povinných 40 dni, gazda odmeňoval osobitne podla zvyklosti, aké boli zaužívané v tom-ktorom období. Ak manželky takšášov robili gazdinám veiké pranie platil im gazda slamou, ktorú potrebovali na slamníky do postela i ako podstlelku pod oäipané, ktoré si takéáä mohol držať, kolko stačil vykŕmiť. Tí sluhovia, ktorých zjednal gazda na celoročnú prácu, dostal tiež ubytovanie /obyčajne skromnejšie než takšáši/, celoročnú stravu - raňajky, obedy, večere /aj iné medzijedlá/ ktoré gazdiná podávala vždy všetkým rovnako, 66.