Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 2. (A Nyíregyházi Jósa András Múzeum kiadványai 19. Nyíregyháza, 1981)

bez rozdielu, 51 išlo o gazdu, alebo sluhu. Šalej tento sluha dostal na rok jeden pár čižiem,jeden pár pracovných baganči, jeden oblek a dve košele. Peniaze nedostával,iba ak ifiiel na zábavu a pod..dal mu gazda sopár forintov/al. pengovov,.,/, ale vyplácal ho obylim. Ak bol dobrý rok mohol sluha zarobiť až 15 q iylia a aj pri slabej úrode dostal najmenej 10 q. S obylim mohol sluha volne naložiť. Bud* ho odpredal a peniaze si odložil, alebo - a to robili zväčša všetci, že si chovali v osobitných chlievikoch ošípané, ktoré vykrmovall zarobeným obylim a po« tom ošípané ovela výhodnejšie odpredali. Sluhovia zjednaní na prácu u gazdu na celý rok boli zväčša slobodní mládenci, takfiáil bývali obyčajne už ženatí, alebo aj s rodinami. Mohli byť aj inde zamestnaní ale nemajúc kde bývať, prijali ubytovanie u gazdu za povinnú "urdovku". Aby si gazda takšáša viac k sebe pripútal, aby neodišiel, sa ubytovať k inému gazdovi a tak aby nestratil pracovnú silu, dával takšášovl do užívania jednu rolu v takej výmere, aby si dopestoval pre seba a rodinu zemiaky a na zasadenie kukurice pre seba a na vykmenie jednej-dvoch ošípaných. Takejto roll hovorili "kukuričná zem" už aj preto, že naozaj na flu zväčša sadili iba kukuricu. A hoci sa takšáši stravovali po celý rok doma sami, v Case kde pracovali u gazdu stravovali sa u neho s jeho rodinou. Takýto stav bývania gazdov na jednom dvore s takšášoffi a sluhom, prípade slúžkou bol takmer do počiatkov socializácie poľnohospodárstva. Podľa Informácii najstarších obyvateľov salašov/bokorov,osác/,prví osadníci saneusadsovali v osadách pri vymeraných pozemkoch, pretože takých osád vlastne ani nebolo, usadzovali sa v meste Nyíregyháza a pri pozemkoch mallzpočiatku Iba prístrešky €9.