Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 2. (A Nyíregyházi Jósa András Múzeum kiadványai 19. Nyíregyháza, 1981)

nohospodársku majetkovú podstatu výhodnou ženbou. Bolo bežným javom, ba takmer nepísaným zákonom, že sa manželstvá uzatvárali len z majetkových dôvodov. Láska tu nezohrávala takmer žiadnu rolu. Takmer vfietcl Informátori tvrdili, že syn musel otca jednoducho poslúchnuť a vžiť si tú, ktorú mu vybrali a dievku "vyklpčili»' za vlasy a musela isť. Tento spôsob uzatvárania manželstiev bol tak zaužívaný, že mladí sa uspokojili s tým, ako rodičia rozhodli. "Ani sme nemysleli, že to ináč muože byť" / Sajben Jánosné /1903./. Snaha o udržanie existencie v cudzom prostred! a o znásobenie majetku viedla velmi často k uzatváraniu manželstiev s partnermi zo susedného bokoru. Prísne dodržiavané stavovské rozdiely nedovoľovali aby sa uzatvorilo manželstvo medzi sluhom a gazdovskou dievkou a opačne. Prijatie sluhu za zaťa do gazdovského domu bola udalosť nad ktorou by sa gazdovia boli pohoršovali. Stavovské rozdiely znásobovali aj náboženská príslušnosť. Prisťahovaní.kolonisti boli z najväčšej časti evanjelici a náboženská uzavretosť bola značnou prekáž kou k preniknutiu do spoločenstva iného vierovyznania.Sezónni robotnici- ženci boli zväčfia chudobní greckokato llci, t. zv. rusnáci, ale aj chudobní rímokatolíci zo Slovenska, z ktorých velmi mnohi sa dávali prenajímať za sluhov a kým si nenadobudli väčfií majetok nemohli preniknúť do spoločenstva gazdov. Pravda, uvedené stavovské rozdiely sa nevzťahovali na vzťah gazdu ku sluhovi.Kaž dý gazda si tu sluhu velmi vážil a sluha sa stravoval pravidelne spolu s gazdom, teda jedávali spolu pri jednom stole. Napríklad Huszárszky János /1902/ prišiel z Hrufiova od Bardejova do Nyíregyházy za zárobkom na žatevné práce. Zapáčilo sa mu tu a zostal tu ako deputát67.