Farkas Rozália szerk.: Művelődéstörténeti tanulmányok (Studia Comitatensia 26. Szentendre, 1996)
Asztalos István: Az aszódi evangélikus középiskola
István Asztalos STREDNÁ SKOLA EVANJELICKÁ V ASZÓDÉ Autor sa podujal na fazkú prácu, ked* príjal úlohu napísaf historiu strednej Skoly evanjelickej v Aszódé. V prvom rade je to faáké z toho dôvodu, ze bJavne z obdobia prvych sto rokov existencie zostalo velkni málo písomnych pamiatok. Udalosti poőas poslednych stopäfdesiat rokov sa dajú uá dokumentovaf lepSie, ale aj tu sa nachádza vela prázdnych miest. Ved" archív Skoly a jej rôzne zbierky (tak napr. „múzeum", v ktorom sa nachádzali Petőfiho relikvie!) sa v priebehu druhej svetovej vojny prevazne znicili. Veb sa pokazilo aj neSetrnym zabochádzaním s materiálmi v nasledujúcich desafrociach. Aj v ústrednych archívoch zostalo len vebni málo materiálov a chybajúce dokumenty sa nedali nahradif ani z miestnych pramenov. DalSie problémy vznikli tym, ze uz dávnejsie, ked" este dokumenty existovali, neboli tieto dôkladne spracované a este aj odkazy na pramene chybali. Na základe iniciatívy autóra sa za poslednych tridsaf rokov zacal vyskum, ktory odkryva miestne hodnoty literárnovedné a vlastivedné. Získané dielcie vysledky sú vclenené do tejto práce. Stredná skola v Aszódé bola na zaciatku komunistickej diktatúry zoStátnená v r. 1948. Evanjelici stratili svoju starobylú strednú skolu, „VcTaka" Státnuej byrokrácii dodnes sa nepodarilo uviesf skolu do stavu spred r. 1948. Autor napísal túto prácu bez politickych úmyslov, vylucne a jednoznacne preto, aby predloM súhrn niekoFkorocného aá desafrocného vyskumu, ktory sa zaoberá históriou evanjelickej strednej Skoly v Aszódé. Teraz dostal prílezltos£ aby na 16 hárkoch zhrnul zivot starobylej Skoly. Pri spracohovaní témy mohol si vybraf dve cesty, bud zhusti< odkryté a spracované poznatky do daného rámca od zaciatku az po poStátnenie Skoly, alebko dokladnejsie a podrobnejSie podaí historiu Skoly, ale v tomto prípade sa môze podujaf iba na spracovanie urcitého obdobia. Autor si zvolil druhú alternatívu a svoju prácu ukoncil logickou casovou hranicou. Jedno vyznacné obdobie historié strednej Skoly v Aszódé sa konci otvorenim V. triedy v. r. 1912; dovtedy bola Skola niáSím gymnáziom a vtedy sa stala vySSím gymnáziom. Autor d'akuje kazdému, kto mu pri práci pomáhal. zvlásf d'akuje lektorovi práce, Jánosovi Detremu, evanjelickému seniorovi v Aszódé, ktory pomáhal pri hl'adaní pramenov informácií a poznajúc evanjelickú cirkev pomohol svojimi radami. Autor pri spracovaní témy najprv predstavuje rol'nícke mesto Aszód, kde stredná Skola pôsoblila. Po vyhnaní Türkov sa osada popri Galge rozrastala a sa vySvihla spomedzi ostatnych dedín hlavne vtedy, ked' sobásom sa stal jej pánom I. János Podmaniczky. Dobre situovany a svojej viere verny evanjeücky stredny Slachtic spravil centrom evanjelickych slovenskych roFníkov, z nemeckych a inych oblastí zase remeselníkov a zidovskych obchodníkov. Jeho dvaja synovia, zakladatelia starSej a mladSej vetvy rodiny, pokracovali v práci svojho otca. V období ich vlastníctva (v r. 1761.) dostalo rofnícke mesto Aszód práva usporiadaf celoStátne jarmoky. Kastief vyzdobili a rozSírili podfa poáiadaviek doby, evanjelickému kostolu pristavali vezu, vypomohli aj katolíkom pri stavbe kostola a pre, \xi vtedy existujúcu strednú Skolu, postavili zvláStnu skolskú budovu (1769-1771). Na konci svojho zivota dostali od panovníka barónsku korunu. Baróni Podmaniczkí z Aszódu boli poprednymi bojovníkmi madarskej osvietenskej doby a doby národnej obrody. Centrum ich statku, Aszód, sa rozrástlo na jednu z najpriemyselnejSích usadlostí v peStianskej zupe, kde bolo 327
