Farkas Rozália szerk.: Művelődéstörténeti tanulmányok (Studia Comitatensia 26. Szentendre, 1996)
Asztalos István: Az aszódi evangélikus középiskola
rozvinuté nielen trhové, ale aj „obchodné" hospodárstvo, kde obyvatela hovorili troma jazykmi (mad'arsky, slovensky, nemecky) a kde veriaci (evanjelici, rímskokatolíci, izraeliti) mohli oslavovat' Boha v troch kostoloch. I. János Podmaniczky, ako jeden z vedúcich evanjelikov v pestianskej zupe, zamestnal v r. 1728. v skole v Aszódé takého ucitela (Andrása Farkasa), ktory bol schopny, hovoriaci viacerymi jazykmi a ktory uz dovtedy ucil na viacerych strednych skolách. V evanjelickej základnej skole v Aszódé sa vtedy zacalo stredoákolské vyucovanie, kde v prvom rade vyucovali latincinu, vtedajsí úradny jazyk Mad'arska. Skola bola organizovaná a pracolava dlhú dobu ako stredná skola evanjelického seniorátu v pestianskej zupe. Od tej doby mohli na tejto skole vyucovaí iba pedagógovia s vysokym vzdelaním (prevazná väcsina mala teologické vzdelaniè, viacerí ucili aj na zahranicnych univerzitách). Ked' po prvykrát oficiálne spisovali v Mad'arsku pôsobiace protestantské stredné skoly (1766), skolu v Aszódé zaradili medzi „maié gymnázia", kde vyucovali latincinu vcítane syntaxe. Autor predstavujo vznik a cinnosf tejto schola latina, schola grammaticalis velmi mnohostranne: budovu skoly, históriu vystavby, pripravenosf jazykovú znalosf a d'alsie vzíahy, charakterizujúce cinnosf tu posobiacich ucitelbv a profesorov, ako i v. niektorych obdobiach aj údaje о studentoch. Vyznamnym obdobím historié latinskej skoly bolo tych 23 rokov, ked' na cele Skoly stál István Korén. Archív tohto vyznamného profesora sa zachoval, ako sa zachoval aj jeden z najcennejcích dokumentov historié skoly Matricula, z ktorej mózeme na základe údajov vytvorit' si obraz о kazdodenne prebiehajúcej pedagogicko-vychovnej cinnosti. Autor vefkym mnozstvom údajov mnohostranne predstavuje skolu Korena. Studenti boli vtedy zaradení do piatich tried (ich pocet sa pohyboval rocne medzi 45-60) a zapisovali sa po ukoncení základnej skoly, teda ich vek bol medzi 10 aï 16 rokov. Hoci latinská skola bola udrziavaná evenjelickou cirkvou v Aszódé za vydatnej pomoci patróna Podmaniczkého, skolu mohli navstevovaf studenti bez rozdielu vierovyzanania. Vysokovzdelany Korén (hovoril siestimi jazykmi, bol vysvätenym knazom, vybornym pianistom a organistom) svojimi lüdskymi vlastnosíami (skromny, usilovny, bezmedzne humánny, popritom dósledny) vytvoril zo skoly v Aszódé celostátne uznanú ustanovizen. Studentom tejto vyznamnej skoly bol tri roky (1835-1830) aj najvacsí mad'arsky básnik Sándor Petőfi. Rakúsky panovník, ktory pomocou cárskeho Ruska potlacil v. 1848/49 mad'arsku revolúciu a boj о slobodu, zaviedol v Mad'arsku diktatúra. Obefou téjto nátlakovej politiky sa stala aj latinská skola v Aszódé. V r. 1859 muselo byí stredoskolské vyucovanie na tri roky prerusené. V tychto krízovych éasoch sa zase postavila za evanjelickú cirkev v Aszódé rodina Podmaniczkych a s ich materiálnou pomocou sa znovu podarilo zorganizovaf strednú skolu, ktorá pocnúc rokom 1863 zacala svoju cinnosf uz nie pod názvom latinská skola, ale ako nizsie gymnázium. Autor najpodrobnejsie rozoberá históriu nizsieho gymnázia (1863-1912). Poukazuje na udalosti piatich desafroéí plnych íazkostí a v skole prebiehajúcu vychovno-vzdelávaciu cinnosf Vo viacerych prípadoch oboznamuje aá do podrobnosti о prebratom ucive v rôznych rocnikoch a z rôznych predmetov, dopl'na о statistické údaje z hospodársko-sociálnych pomerov studentov. Autor d'alej podrobne oboznamuje s vyznamnejsími udalosfami, sviatkami, samovzdelávacími iniciatívami studentov, prírastkami v ucebniach a kniiniciach. Tuto casf je doplnemá mnoástvom dokumentov v prilohe, v ktorych nachádzame básne písané vtedajsími studentami a profesormi pri prílezltosti vyznacnych sviatkov, d'alej zákony skoly a skolsky proiadok. Predlozená práca je obohatená mnoástvom doteraz nepublikovanych fotografií a dokumentov a к lepsej orientácii citatel'a slúái súhrn literárnych pramenov na konci práce. 328
