Fülöp Éva Mária - László János (szerk.): Komárom-Esztergom Megyei Múzeumok közleményei 16. (Tata, 2011)
Fehér Csaba: Néhány levél a nyelvújítás korából. Kazinczy Ferenc és Döme Károly kapcsolata
Néhány levél a nyelvújítás korából NIEKOLKO LISTOV Z OBDOBIA REFORMY MADARSKÉHO JAZYKA KORESPONDENCIA A STYKYFERENCA KAZINCZYH0 A KÁROLYA DÖMEHO CSABA FEHÉR Absolutistické osvietenstvo cisára Jozefa IL, ako aj jeho prenikavá politika ponemcovania spustila také procesy v mad’arskej spolocnosti, vd’aka ktorym sa zhodnotil mad’arsky jazyk ako najdólezitejsí nástroj zachovania bytia národa. Nizsiepíseme o takom cloveku, ktory ako Kazinczyho priatel’ zohral z hladiska dejín literatúry historickej Komárnanskej, príp. dnesnej zupy Komárom-Esztergom úlohu hodnú spomienky. Bolo to v tóm hnutí reformy mad’arského jazyka, ktoré v poslednych desat’rociach 18. a prvych desat’rociach tg. storocia mad’arsky jazyk úplne pretvorilo a vyzdvihlo ho medzi literatúru národov Západnej Európy. Károly Döme patril medzi tych, ktorí pocit’ovali osobnú zodpovednost’ na pozdvihnutie mad’arského jazyka a tÿm aj národa. Práve tento pocit zodpovednosti ho pobádal k písaniu, na osvetu jazyka a národa, ktorymi sa potom dostal do styku s vel’kym reformátorom mad’arského jazyka Ferencom Kazinczym. Károly Döme sa narodil 26. januára 1768 v Komámé akojediny syn obuvníka Mihálya Dömeho. Svoje stúdiá v rokoch 1777-1784 absolvoval na benediktínskom gymnáziu v Komámé, ktoré ukoncil s vynikajúcim prospechom. Od roku 1784 studoval na presporskom khazskom seminári ostrihomskej arcidiecézy, kde bol tiez vynikajúcim studentom. Tu sa spoznal s neskorsím chyrnym spisovatel’om, ucitel’om lingvistom a cestnym clenom Mad’arskej akadémie vied Ferencom Kresznericsom (1831), ako aj neskorsím kosickym biskupom Antalom Szabóom (1804), ktory sa stal Dömeho mecénásom. Na príkaz ostrihomského arcibiskupa Józsefa Batthyánya sa stal biskupskym ceremoniálom pri Antalovi Szabóovi, ktory sa medzitym stal szombathelyskym biskupom. Roku 1793 sa vrátil do Presporku, do seminára sv. Imricha, kde pósobil pri správcovi majetku. Od roku 1794 hopoverili úradom studijného inspektora seminára. Döme ako seminarista, ölen klasickej skoly, sa popri písaniu básní v prvom zaoberal prekladom rímskej literatúry, prípadne prácou cirkevnych osobností. Kazinczy sa v poézii práve zvlást’ obával vyznania. Döme vsak prekladal obl’úbeného polemika viery, francúzskeho biskupa Bossueta, s ktorym sa stotoznil nielen ako s básnikom, aie aj s jeho filozofickymi zásadami francúzskeho cirkevného politika a farára teológa. V súvislosti s prekladom Bossueta z ich korespondencie je zrejmé, ze z hladiska svetonázoru sa medzi Dömém a Kazinczym skl’abila hlboká a nepreklenutel’ná priepasí Splnenú a spínajúcu úlohu na cirkevnom a literárnom poli hodnotili rózne, tieto názorové rozdiely neskór poznacili ich vzt’ah. Döme Kazinczyho kriticky list nenechal bez odpovede, uz iba preto, lebo kritika vyvierala ani nie tak z názorovych rozdielov v literatúre a lingvistike, ale v svetonázore. Kazinczy v liste nekritizuje spisovatel’a, aie farára. Preto Döme v odpovedi nereaguje ako spisovatel’ aie ako pomazany sluzobník rímskokatolíckej cirkvi. Kazinczyho a Dömeho na literárnom poli spájalo aj to, ze obaja obl’ubovali talianskeho básnika Metastasia. Kazinczy precítal dva zväzky Dömeho prekladu Metastasiovych básní, ktoré tlacou vysli roku 1802 v Komámé. 0 nich sa v liste písanom Gáborovi Nagy ovi docítame, ze hoci dielo z jeho hladiska nesplnilo vsetky ocakávania, aie jeho prostrednictvom uzjasne vidí teóriu prekladu. Hoci Ferenc Kazinczy a Károly Döme pracovali v záujme tej istej veci, aie coraz viac prehlbujúce sa rozdiely vo svetonázore apohl’ade na literárnu medzi nimi generovali také odlúcenie sa, ktoré nedovolili, aby spolupracovali. Zlom v ich priatel’skom vzt’ahu mozno pokládat’ korespondenciu po Dömeho preklade Bossueta. Druhúprícinu ich odlúcenia bolo zrejme obvinenie Kazinczyho z úcasti v mad’arskom jakobínskom povstaní, jeho zatknutie v decembri 1794 a odsúdenie na smrt’. Neskór mu bola udelená milost’ a popravu zmiernili na hradnÿ zalár. Pri ich vzd’al’ovanísapravdepodobne zohrávalo úlohu aj to, ze Döme si od roku 1800 plnil povinnosti farára v obci Iza pri Komámé. Tu sa dostal do este blizsieho kontaktu s Dávidom Szabó Barátim, jezuitskym básnikom, farárom-ucitel’om, byvajúcim v blízkom Virte u Benedeka Pybera, ktory mai na Dömeho literárnu tvorbu neustále vacsí vplyv. Myslienky osvietenstva konzervatívny myslienkovy Baráti nevedel prijaf. Döme Barótimu pravidelne posielal preklady Metastasiovych básní, ktory 0jehoprácipri kazdej prílezitosti pisai nezaujaté a vycerpávajúce kritiky, ktoré prekladatel’ vzdy prijal. Kazinczy bol z hradného zalára prepusteny roku 1801, temer po siedmich rokoch. Jeho príklad, ktory nad ním vynieslo náhle súdnictvo, na mnohych pásobil odstrasujúco. Aie nemozno iba tomuto pripísaf, ze az 15 rokov po vyslobodení si s Dömém vymenili listy. Prvykrát sa tak stalo roku 1816 pri Kazinczyho okruznej ceste po Sedmohradsku, ked’ sa v Kolozvári opöfstretol s Dömém. Roku 1815 bol Döme zvolení) za archidiakona, potom roku 1816 odcestoval do Sedmmohradska, kde sa najprv stal cestnym gyulafehérvárskym kanonikom, potom pri sedmohradskom biskupovi Sándorovi Rudnaym bol pomocnym kanonikom. Po sprvu skutocne priatel’skych listoch sa ich korespondencia stala rezervovaná a zdrzanlivá, ked’ sa v nich vylucne zaoberali iba lingvistickymi otázkami. Ale ich 97
