A Debreceni Déri Múzeum Évkönyve 2005 (Debrecen, 2006)
Emlékezés a Bocskai-felkelés 400. évfordulójára - Nyakas Miklós: Bocskai a hajdúsi
v Hadházi. V tomto prípade teda môžeme hovoriť o osude poddaného, ktorý býval na konkrétnom mieste a ktorý sa stal hajdúchom. Vieme aj o takých udeleniach zemanstva, ktoré dostal vitéz žijúci v obci, neskoršie zaradenej podľa sedmohradského zákonodarstva za Bocskaim založené osídlenie hajdúchov. Zaiste nesprávne, ale tento omyl môže byť vysvetlený tým, že už pred povstaním tam mohli žiť hajdúsi, dokonca Bocskai niektorým z nich udelil zemanstvo. Môžeme tu spomenúť mená ako Sárándi Kis Márton, Hcrpáli Desö Benedek, Vekerdi Olasz Péter, alebo meno lstvána Gyarmatiho, ktorého listina označuje ako kapitána gáborjánskych hajdúchov. Je všeobecne známe aj to, že veľká skupina hajdúchov z doby Bocskaiho pochádzala z územia Kunság, teda z privilegizovanej oblasti. Platí to obzvlášť na vitézov usídlených v Szoboszló na základe zvláštnej výsadovej listiny. Môžeme teda kľudne vyhlásiť, že miesto vypuknutia povstania bolo bohaté na hajdúchov a/alebo čiastočne slobodne žijúcich ľudí, znalých zbraní. Ak berieme konkrétne účastníkov, ktorí rozhodli o výsledku bitky pri Álmosde a ktorí prešli medzi prvými k povstaleckým vojskám, tak môžeme povedať, že platí to aj na hajdúchov Dampierra. Listinu zo dňa 14.-ho okt. 1604, zabezpečujúcu prechod hajdúchov, podpísali piati hajdúcki kapitáni: Balázs Lippai XIV, Ferenc Ibrányi XV, Mihály Dengelegi XVI, Mátyás Szénássi XVII a Balázs Némethi XVIII. Lippa je pomedzné miesto pri rieke Maros, Dengeleg je dedina pri Nagykároly v župe Szatmár, Ibrány je obec v okrese Dada v župe Szabolcs, osád menom Németi je viac, napr. aj pri Szatmári. Miesto pôvodu kapitánov Dampierra teda naznačuje jednoznačne oblasť Partia. Počas našich výskumov sme našli údaj o udelení osobného zemanstva jedného hajdúcha, ktorý sa zúčastnil bitky pri Álmosde (Diószegi). Jedná sa o BOGÁTHY (aliter ZABÓ) János, István, Márton a druhý János (ale Ersek-Apáťhi). Dotyčný v bitke pri Diószegi bojoval aj za obnovenie viery „pro restauratione religionis". Listina bola vystavená v Košiciach 28.-ho júla 1606 a vyhlásená v župe Szabolcs. Zásluhy v bitke pri Diószegi pripomína v erbe sťatá hlava vallonského vojaka, čo je zriedkavým erbovým obrazom. Erbová listina sama osebe je veľmi zaujímavá a slúži ako ďalší dôkaz na vzťahy hajdúchov s Partiom. 2. Z horeuvedených vyplýva, že Bocskai už skôr mal osobné vzťahy s hajdúchmi. Veď v jeho vlastnom hrade mal dom prvý prešlý hajdúsky kapitán István Egri, a v samotnom hrade tiež bývali hajdúsi. László Nagy píše o tom nasledovne: „Hoci konal v núdzovej situácii, jeho nádej vkladaná do hajdúchov nebola neopodstatnená. Poznal ich skutočne dobre a jeho úvahy sa osvedčili pri obrane Nagykereki." Nedá sa dokázať, že by už vtedy sľuboval hajdúchom pozemky a možnosť usídlenia, aby ich získal na svoju stranu. Veľmi dobre vedel, že taký sľub by nebol jednoznačný pre tých, ktorí už od detstva ,,.v/ zarábali na chlieb so šabľou", a nepoznali poľnohospodárske práce. Miesto sľubov a povzbudzovaní pravdepodobne posielal vzácne daiy kľúčovým kapitánom a sporadicky plateným vojakom sľuboval žold a bohatú korisť. Jeho zmocnenci samozrejme počítali aj s protestantizmom hajdúchov a tvrdili, že Belgiojoso prenasleduje ich pána preto, lebo nechce katolizovať. Zároveň zvoláva vojská pri Adorjáné s tým tajným cieľom, aby „každého previedol na katolícku vieru a kto odoláva, toho zničí." Belgiojoso sa takto vyjadril vo viacerých svojich listoch, napr. aj v liste poslanom Istvánovi Báthorymu z Ecsedu. Situácia teda fakticky mohla byť taká, že skúsení vodcovia hajdúchov sa postavili na stranu Bocskaiho s nádejou na okamžitú a konkrétnu „korisť", pravdepodobne po sľube platenia stáleho žoldu, a skutočne zrealizované odmenenie - udelenie zemanstva a usídlenie v tom čase ešte skoro určite nebolo spomínané. Na druhej strane by sme sa ale dopustili chyby, keby sme nepripisovali patričnú dôležitosť bodom listiny, podpísanej večer 14.-ho okt. 1604. Táto listina totiž nieje iba dohodou medzi veľkopánom v zúfalej situácii a žoldniermi, ale má vážne národné a náboženské vyhlásenia. Menovite: (Text starou maďarčinou v približnom znení) „Túto listinu sme vydali veľkomožnému Hrdinovi Štefanovi Bocskaimu, aby ochraňoval kresťanstvo, našu Krajinu a náš sladký Domov a hlavne našu jedinú pravú vieru, zaviazali sme sa, že budeme žiť a zomrieme v jedinej pravej viere". Rádové a náboženské vyhlásenia boli sformulované pochopiteľne pravdepodobne 79