A Debreceni Déri Múzeum Évkönyve 2005 (Debrecen, 2006)

Emlékezés a Bocskai-felkelés 400. évfordulójára - Nyakas Miklós: Bocskai a hajdúsi

na Bocskaiho žiadosť, veď aj neskoršie tým odôvodňoval pred národom a pred Európou vojenské vzopretie proti cisárskej moci. V každom prípade tento názor hajdúsi prijali a podľa nášho presvedčenia aj si osvojili. Dôkazom toho je ich postoj počas tzv. druhého hajdúskeho povstania, keď si svoje požiadavky sformulovali sami, aj keď pomocou intelektuálov, predovšetkým reformovaných kazateľov. Náboženské hľadisko však nemôžeme prehliadnuť pri správaní sa hajdúchov. Župa Bihar v tých časoch bolo prakticky čisto reformované územie. Péter Alvinczi, najväčší protivník Petra Pázmánya, mal napríklad celkom určite vplyv na hajdúske hnutie. Péter Alvinczi (Nagyenyed, okolo 1570 - Košice, 22. nov. 1634) začínal študovať v Nagyenyedi, potom v Nagyváradé, za tým dvakrát navštevoval známe univerzity v zahraničí. Domov sa vrátil v roku 1599, stal sa rektorom v Debrecené, na jeseň 1603 hlavným kňazom v Nagyváradé. V tejto funkcii sa stal 22.-ho febr. 1604 dekanom biharskej diecézy. Pretože Várad zostal v rukách cisárskych vojsk, začiatkom roku 1605 sa stal kňazom vNagykereki, odtiaľ asi o rok odišiel do Košíc za hlavného maďarského kňaza. Významnú úlohu zohral aj vo verejnom živote, najskôr sa stal dôverníkom Bocskaiho, za ním Zsigmonda Rákócziho, nakoniec Gábora Bethlcna. Pravdepodobne on bol aj autorom Apológie (vydaná v 1608) na obranu Bocskaiho. Vnútorný poriadok Bocskaiho vojsk inak už vtedy predpisoval pravidelné náboženské vyžitie, a obzvlášť počas druhého hajdúckeho povstania boli protestantské stanoviská v argumentácii hajdúchov mimoriadne dôležité. Nezabudnime, že títo hajdúsi aj napriek všetkým svojim známym vylomeninám a typickej žoldnierskej mentalite boli obyvatelia tejto krajiny a po usídlení považovali za svoju prvoradú úlohu zorganizovať svoju cirkev a školstvo, čo aj dokázali v priebehu jedného desaťročia. Hoci bez ozbrojenej pomoci hajdúchov by sa boli dostali Bocskaiho povstanie a oslobodzovací boj do beznádejnej situácie, biharský veľkopán bol od začiatku suverén, jeho osobnosť, politické, vojenské a diplomatické nadanie mu umožnili od prvej chvíle sformulovať záujmy národa a to v prípade potreby tvrdo presadzovať aj smerom k hajdúchom. Dokazuje to aj poprava Balázsa Lippaiho, čo potreboval Bocskai predovšetkým z politického hľadiska. Bocskai dal uväzniť aj hajdúskeho kapitána Mátyása Szénássyho, ktorý sa stal známym v 15-ročnej vojne a ktorý sa pripojil k Bocskaimu 15.-ho okt. 1604 medzi prvými, zúčastnil sa bitky pri Álmosde, a ktorý viedol dobývanie hradu Szatmár. Príčinou uväznenia bolo to, že po dobytí hradu dal zabiť stráže. Neskôr mu však odpustil. Zdá sa, že Bocskaiho privilegiálna listina pre Kismarja dokazuje jeho ďalekosiahle predstavy o kolektívnom privilegizovaní a úlohe niektorých pospolitostí. Dokazuje to aj jeho sikulská politika, na ktorú sa aj odvolával pri udelení zemanstva tak pre Kismarja, ako aj pre hajdúchov. Z toho hľadiska môžeme považovať jeho hajdúsku politiku a privilegizovania za perspektívny spoločenský program. 3. O požiadavkách hajdúchov máme málo konkrétnych údajov. V každom prípade musíme si uvedomiť, že hajdúsi netvorili jednotný spoločenský útvar už ani na začiatku povstania, súdiac aj z viacerých hľadísk, pochádzali z rôznych spoločenských vrstiev. Z toho vyplýva, že aj ich očakávania mohli byť rôzne, ale o podrobnostiach vieme pramálo. Hromadné udelenie zemanstva vojensky najvzácnejšej vrstve hajdúchov a ich usídlenie s darovaním pozemkov bol asi kompromis, ktorý pôvodne nemala v pláne ani jedna strana, ale ktorý sa ukázal byť jedinou schodnou cestou z viacerých dôvodov. Bocskai vyriešil hromadné udelenie zemanstva a usídlenie v troch privilegiálnych listinách. Privilegiálnou listinou z 12.-ho dec. 1605 v Korpone privilegizoval 9254 hajdúchov a usídlil ich na územie župy Szabolcs. Táto najvýznamnejšia listina sa nazýva aj „Magna Charta" hajdúchov a väčšina dnešných hajdúskych miest odvodzuje svoje práva na jej základe; v prípade mesta Böszörmény to je ešte komplikované presídlením z Kálló, nariadeným Gáborom Báthorym. Szoboszló dostalo zvláštnu privilegiálnu listinu 2.-ho sept. 1606, v tomto prípade nepoznáme čísla, iba mená kapitánov slúžiacich pod Halasi Fekete Péter. Hajdúsi z Kölesér-Nagyszalonta dostali samostatný privilegiálny list, ktorý platil už na územie župy SO