A Debreceni Déri Múzeum Évkönyve 2005 (Debrecen, 2006)

Emlékezés a Bocskai-felkelés 400. évfordulójára - Nyakas Miklós: Bocskai a hajdúsi

kov, už dali verbovať hajdúske jednotky znamenajúce vážnu vojenskú silu proti turkom. Ako príklad slúži Mihály Tóth, ktorý ušiel zo Szegedu do Debrccenu, a ktorý pomocou hajdúchov dokázal postaviť vojsko na oslobodenie Szegedu. Vieme aj to, že István Losonczi, hrdinský obranca Temesváru v núdzi chcel získať na obranu hajdúchov z okolia Debrecenu. Pôvod hajdúchov Bocskaiho doby dobre potvrdzujú tie onomastické šetrenia, ktoré Kálmán Benda vykonal na základe rôznych zoznamov žoldnierov a hajdúchov. Podľa neho „zhrňujúe čiastočné výsledky, 70% mien ukazuje na východný a severovýchodný okraj Dolnej zeme, v rámci toho 30% na rúrkami obsadené územia, 56% na Partium, patriaci k Transylvánskemu kniežatstvu. (Asi 10% neukazuje na toto východné dolnozemské územie a 14% sa nedá identifikovať). Nie južná Dolná zem bola teda kolískou hajdúskeho hnutia Bocskaiho doby, ale okrejové časti Dolnej zeme - Nagykunság, južná časť župy Heves, východná časť župy Békés, ktoré boli pod tureckou nadvládou a boli turkami aj hodne zničené, a ešte viac susedné župy Bihar, Szabolcs, Zaránd a Arad, ktoré v tých časoch ešte boli ochránené od osmánskej okupácie" - končí argumentáciu. Ak sa pozrieme na jednotlivé procesy udelení zemanstva Bocskaim - čo je tiež veľmi poučné II dospejeme k rovnakému výsledku. Tieto vedome posilňovali na jednej strane obnovenú slobodu sikulov, na druhej strane vymoženosti hajdúchov. Môžeme to tvrdiť na základe inak nedostatočne vedeného Liber Regius, tiež na základe darovacích listín, ktoré sa dodnes zachovali. Kálmán Boldisár pred približne 100 rokmi vedel o 120 procesoch udelenia osobného zemanstva (z nich sa nachádza v Liber Regius iba 50), a toto číslo potom v svojej publikácii z roku 1943 doplnil na základe župných vyhlásení na 225 III. Kálmán Benda sa opieral iba na prvý údaj od Boldisára, jeho prieskumy sme mohli teda doplniť o približne 100 šľachtických listín známych zo župných vyhlásení. Z toho je 24 listín darovacích sikulský primipilatus IV, čo znamenalo podobné lokálne šľachtické právo, ako to bolo u udelení zemanstva pre hajdúchov. Uvedený počet sa dal o niekoľko kusov rozšíriť aj započítaním erbových listín uložených v Maďarskom štátnom archíve. Väčšina osobných zemanských listín bola vyhlásená na dvoch zákonodarných miestach, a to v župách Bihar V a Szabolcs VI, teda v tých dvoch župách, ktoré hrali rozhodujúcu úlohu pri začiatku povstania, respektíve pri usadení hajdúchov. 61 osobných zemanských vyhlásení zo župy Szabolcs, 22 zo župy Bihar a 24 sikulských - o toľkých vieme - tvoria 40% osobných zemanských procesov vykonaných Bocskaim. To všetko dobre ukazuje, že procesy udelenia osobného zemanstva vedome posilňovali tie lokálne privilégiá, privilegizované územia, resp. obyvateľstvo tých území, na ktoré Bocskai nielen počas povstania, ale dlhodobo on aj jeho potomkovia sa mohli opierať. V tejto otázke môže trochu prekvapiť veľký počet zemanských udelení v župe Borsod (29). Okrem toho je ešte väčší počet šľachtických udelení v župe Szatmár (12). Pre úplnosť treba dodať, že župy Nógrád, Zemplín a Gemer mali po dve vyhlásenia, resp. udelenia osobného zemanstva, župy Abaúj a Békés po jednom. Udelenie osobného zemanstva vo vzťahu k župám dobre naznačuje tie ťažiska, ktoré mohli Bocskaiho viesť aj počas nich, a ktoré dobre doplňujú jeho udelenia kolektívneho zemanstva. K správnemu hodnoteniu by sme mali vedieť aj to, že takmer o polovici jeho zemanských udelení vieme iba z vyhlásení žúp, a to vysvetľuje relatívne nízky počet armálesov zo župy Bihar. Archív župy totiž v roku 1660 bol zničený, kým archívy žúp Szabolcs, Borsod a Szatmár boli viac-menej dodnes zachované. Inak máme vedomosti aj o faktických udalostiach. Napríklad presne vieme, že Pál Örvéndy, verný kapitán Bocskaiho na obranu Nagykereki najal asi 300 hajdúchov Istvána Egriho, ktorí sa usídlili medzi zrúcaninami Kôlesér; taktiež vieme, že v samotnom Nagykereki bývali hajdúsi už pred vojnovými udalosťami, dokonca samotný kapitán István Egri mal tam príbytok . V niektorých prípadoch môžeme aj menovite sledovať osud toho-ktorého hajdúcha z Partium. Napríklad Mártonovi Mérgesovi, ktorý pochádzal z dediny Hadház (Hatháza) zo župy Szabolcs z blízkosti župy Bihar, udelil Bocskai zemanstvo v Košiciach 8.-ho septembra 1606; vieme tiež, že menovaného Mártona Mčrgesa ešte v rokoch 1600 a 1602 spísali v desiatkovom zozname 7X