A Debreceni Déri Múzeum Évkönyve 2005 (Debrecen, 2006)

Emlékezés a Bocskai-felkelés 400. évfordulójára - Jozef Duchoň: Kosice na prahu bočkajovho povstania

Лко to bolo s tými remeslami, ktoré boli organizované v cechoch? Celkom 25 remesiel malo svoj vlastný cech, 21 z nich zaznačili komisári v Relation ako samostatné položky a 4 boli zapísané združené, to znamená dve a dve v osobitnom odstavci. V samostatných položkách boli uvedení mäsiari, kožušníci, krajčíri, zlatníci, obuvníci, opaskári, garbiari, zámočníci, kováči, pekári, stolári, debnári, sedlári, povrazníci, výrobcovia kopijí, mečiari, hrnčiari, klobučníci, strihači súkna, barbieri a čižmári. Združené boli zapísaní výrobcovia vreciek a mešcov s plsteníkmi v osobitnej položke a výrobcovia pancierov s výrobcami platní v ďalšej osobitnej položke. Desať remesiel bolo združených do štyroch cechov tak, že výrobcovia vozov a tokári tvorili jeden cech, gombikári a tkáči jeden cech, murári a kamenári jeden cech a medikováči s hodinármi, cínolejármi a nožiarmi tiež jeden cech. Vo vtedajších Košiciach teda pôsobilo 29 cechov. V Relation sú zapísané jednotlivé cechy tak, že aspoň v prvých desiatich položkách sú uvedené cechy podľa postavenia, ktoré v tej dobe v mestskej komunite zastávali. U ostatných to nevieme určiť s istotou a pravdepodobne tu už medzi cechmi neboli až také jednoznačné rozdiely. Aj z iných prameňov vieme, že medzi najbohatšie a najváženejšie cechy patrilo v tomto období práve prvých päť uvedených cechov - mäsiari, kožušníci, krajčíri, zlatníci a obuvníci. Naopak, prekvapujúca je absencia cechu obchodníkov a diaľkových obchodníkov, ktorí hrávali v 14. a 15. storočí významnú úlohu v živote a hospodárstve mesta. Inou záhadou je neexistencia delolejárov, prípadne puškárov, čo bolo v danej dobe remeslo výsostne cechovo organizované, zabezpečované z civilnej /mestskej/ sféry, nie vojakmi. Pritom zo starších čias záznamy a údaje o puškárskej výrobe a takomto cechu v Košiciach existujú. Pasáž zaoberajúca sa cechmi a remeslami sa v skutočnosti nezaoberá všetkými povolaniami a funkciami vykonávanými v meste. Relation bol dokumentom, ktorý mal skôr praktický charakter, a tak si nevšímal tých remesiel, z ktorých sa nepredpokladal finančný výnos, služba, alebo iný osoh vo vzťahu k ekonomike mesta. A tak sa tu osobitne nespomínajú mestskí strážnici, trubači, mestskí drábi, obecní sluhovia, kat a jeho holomci, lekári, lekárnici a pôrodné babice, učitelia, údržbári mostov, ciest a mlynského náhona, ba dokonca ani mlynári. Tieto povolania sa vo vtedajších Košiciach určite vykonávali. Nepríliš lichotivým faktom je tiež, že napriek vysokému počtu meštianskych mien s prídomkom „deakh či deack - literát", tu nie je spomenutá žiadna tomu zodpovedajúca profesia. Vieme len o jedinom umelcovi - básnikovi vo vtedajších Košiciach. Bol to osobne richtár Bocatius. V Košiciach v roku 1604 však nežili iba ich mešťania. Mesto bolo správnym a vojenským centrom a tak tu žilo mnoho úradníkov, cirkevných hodnostárov a dôstojníkov. Pozrime sa kto konkrétne. Vtedajšiu štátnu správu, čiže erár, zastupovali na území mesta úradníci Spišskej komoly, vyberači tridsiatkov a poštmajster. Spišská komora sídlila na dnešnej adrese Hlavná 68, čo je miesto, kde neskôr v 18. storočí vznikol barokový komorský palác zbúraný až v roku 1935. Jej prezidentom bol Veľkovaradínsky biskup Mikuláš Micatius /žil v podnájme na Hlavnej 68, priamo v susedstve komorského domu/ a ako komorskí radcovia sú ďalej uvádzaní Juraj Lossnirn /Hlavná 45/, Mikuláš Orley /Hlavná 22/ a Juraj Raffrenzay /Hlavná 28/. Komorským výhercom poplatkov bol Andrej Medve /Pri Miklušovej väznici 1/, poštmajstrom Ambróz Hüber /Hlavná 103/ a komorským pisárom Wolff Ligustio /vlastnil dom na Mäsiarskej 17 a pol domu na Mäsiarskej 48/. Výbercom tridsiatkov v Košiciach bol Juraj Warasdy /Hlavná 100/, ale sídlili tu tridsiatkári aj pre Bardejov - Štefan Debreczeny /Mlynská 14/, pre Kostoľany nad Hornádom /vtedy to bol Steffansdorf/ - Anton Deack /Dominikánske námestie 3/, pre Sabinov - Stefan Thuri /Kováčska 9/, a pre Stropkov - Peter Deakh /Hlavná 37/. Osobitným prípadom tu bola prítomnosť dvorského sudcu a správcu proviantu z hradu Samosújvár /dnes je to Gherla v Rumunsku/, ktorým bol Jakub Raittinger /Kováčska 11/. Katolícku hierarchiu reprezentovali v Košiciach dvaja biskupi - veľkovaradínsky Mikuláš Micatius a pätikostolský Juraj Zalatnoky /býval v podnájme na Hlavnej 83/. Jágerský biskup Štefan Szuhay, ktorého kapitula tu po presťahovaní v roku 1597 sídlila na položke /Hlavná 68, 61