A Debreceni Déri Múzeum Évkönyve 2005 (Debrecen, 2006)
Emlékezés a Bocskai-felkelés 400. évfordulójára - Jozef Duchoň: Kosice na prahu bočkajovho povstania
v susedstve komory/, sa v Košiciach nezdržiaval. Zastupovali ho tu dvaja kanonici, neuvádzaní menovite, žijúci v domoch na Hlavnej 50 a Mäsiarskej 38 v podnájme. Zdá sa, že najširšie zastúpenou skupinou špeciálnych obyvateľov mesta boli vojenské osoby. Najvyššie postavenou osobou tu bol hornouhorský kapitán talianskeho šľachtického rodu Ján Jakul) Barbiano gróf di Belgiojoso d'Este /1565 - 1626/. Napriek tomu, že za mlada slúžil pod geniálny Alessandrom Farnesem, stal sa známym ako neschopný vojak, silný pijan a bigotný katolík. Jeho násilné zabratie košického dómu 7. januára 1604 v prospech katolíkov a pokus usadiť v Košiciach jezuitský rád, pobúrili mešťanov a vyvolali napätie, ktoré nakoniec viedlo k odovzdaniu mesta Bočkajovmu vojsku. Belgiojoso sídlil v kráľovskom dome /na mieste dnešného univerzitného kostola/, no pre svoje potreby zabral aj dva ďalšie domy na dnešnej Univerzitnej ulici. Príznačné je, že v jednom z nich bola krčma. Hodnostné po ňom nasledoval jeho zástupca, kapitán mesta /hauptman/ Gustáv Dückert von Haselavv /Hlavná 71/. Veľmi dôležitú úlohu hral aj mustermajster - čosi ako súčasný tylový náčelník - Erik Lassota /žil v podnájme na Hlavnej 85 ale mal aj vlastný, vtedy práve stavebne upravovaný dom, na Hlavnej 80/ ktorý vo viacerých prípadoch musel zastupovať samého hornouhorského kapitána, osobitne po odchode kapitána Ferdinanda Gonzagu až do nástupu Bclgiojosa a neskôr po Bclgiojosovej vojenskej porážke. Menami nie sú uvádzaní strážmajster, o ktorom však vieme, že to bol Ján Aymer /Mäsiarska 26/, nemecký poručík Hans Breilinger /vlastnil pol domu na Hlavnej 54/ a práporčík /žil v tretine domu na Hlavnej 67/, ktorí patrili ešte medzi veliacich dôstojníkov. Asi najnižšia veliteľská hodnosť spomenutá v Relation je slobodník Kryštof Fromiiller /Hlavná 72/. Keďže však boli Košice v prvom rade tylovou základňou pre cisárske vojská, sídlilo tu aj mnoho tylových vojenských funkcionárov. O vojenské financie sa starali nemenovaný vojenský pokladník /v podnájme na Hlavnej 74/ a kontrolór vojenskej pokladne Juraj Polz /Hlavná 84/. Za delostrelectvo a delostreleckú techniku bol zodpovedný nemenovaný delmajster /Hlavná 58/, ktorý pravdepodobne šéfoval aj cisárskej delolcjárni a zbrojnici. Pre zbrojnicu tu boli naviac ešte akýsi nemenovaní štyria špecialisti uvádzaní ako zbrojničné osoby. Proviantné sklady a vojenskú pekáreň mal na starosti správca proviantu Ján Sagmaister /Hlavná 28/ uvádzaný však ako v tom čase už nežijúca osoba. Zaujímavosťou je, že nemecká posádka - v skutočnosti gróf Belgiojoso disponoval plukom Valónov - mala aj vlastného „nemeckého" mäsiara /na podnájme na Hlavnej 64/. Armádne papierovanie zabezpečovali dvaja pisári - výstrojný pisár /v podnájme na Hlavnej 57/ a vojenský poľný pisár /v Sagmaistrovom dome na Hlavnej 28/, ani jeden z nich neuvádzaní menom. O úradovanie v uhorských jednotkách, ktoré boli tiež súčasťou cisárskeho vojska, sa staral uhorský vojenský sekretár Ján Boraconymus /Hlavná 58, žil spolu s delmajstrom/, ktorý je však tiež uvádzaný v čase konania inšpekcie iba ako bývalý sekretár. O zdravie nemeckých vojakov sa staral vojenský lekár /Hlavná 72/ neuvádzaný menom a tiež anonymný felčiar /žil v podnájme u radného Sambstorfťera na Hlavnej 79/. Nakoniec tresty a väznenie vojakov boli záležitosťou porkolába Alexandra Umayho /Mäsiarska 66/. Vojenský hodnostárov však v Košiciach zastupovali aj iné osoby, konkrétne kapitáni okolitých hradov. Prebýval tu veliteľ hradu Szádvár Bartolomej Klee /Hlavná 67/, velitelia hradu Szendrô, akýsi plukovník Rothall /žil v podnájme na Hlavnej 24/ a kapitán Gregor Forwerck /na Zámočníckej ulici v už neexistujúcom dome/, veliteľ hradu Káló a budúci Bočkajov sekretár Michal Kátay /v podnájme na Hlavnej 52/ a veliteľ hradu Tokaj Juraj Rueber /vlastnil dom na Hlavnej 88 a v susednom dome 86 si naviac prenajímal izbu/. Keď si nakoniec predstavíme, že vo väčšine meštianskych domov boli ubytovaní vojaci a ustajnené vojenské kone, možno o vtedajších Košiciach povedať, že prítomnosťou cisárskej armády bolo mesto poriadne dusené. Keď sme už spomenuli nakvartírovaných vojakov a vojenské kone, pozrime sa na nich bližšie. V časoch, keď ešte neexistovali v našej oblasti stále ubytovacie zariadenia pre armádu - kasárne, sa riešil problém dislokácie vojenských jednotiek cez zimné mesiace systémom kvartírovania 62
