A Debreceni Déri Múzeum Évkönyve 2005 (Debrecen, 2006)

Emlékezés a Bocskai-felkelés 400. évfordulójára - Nagy László: Bocskai István Kassán (1604–1606) - Nagy László: Štefan Bocskai v Košiciach 1604–1606

Sedmohradska nechal do Košíc priviezť Katii Bornemisszovú, ktorú si tam vydržiaval ako milenku. Do akej miery ho táto mladá žena urobila šťastným, sa možno len dohadovať. Aj keď Bocskai svoje planúce mužské vášne ukojil, nezabránilo mu to v roku 1604, kedy ovdovel, v tom, aby sa pokúsil uzavrieť nové manželstvo. Nebolo azda dielom náhody, že pomýšľal na sobáš s osobou, ktorú práve o desať rokov skôr vybral za ženu pre svojho bratanca, t.j. s Máriou Krisztiernovou, ktorá ako manželka Žigmunda Báthoryho zostala pannou. Ladislav Passuth, ktorý dopodrobna preskúmal históriu Báthoryovcov, uvádza, že Bocskai vzplanul láskou k arcikňažnej už vtedy, kedy ju v roku 1595 priviezol do Gyulafehérvárit. Nie je to samozrejme doložené žiadnym konkrétnym údajom, je známe len toľko, že v roku 1596, kedy namiesto kniežaťa Žigmunda, ktorý odišiel do Prahy, arcikňažná z rodu Habsburgov a Bocskai spolu riadili vzbúrenú krajinu a táto žena ho so sympatiami spomínala v liste svojmu bratovi. Bocskai vo vzťahu k nej prejavoval úctu, avšak nič nenasvedčuje tomu, že by ho k tejto aristokratke takisto nevábneho vzhľadu pútala nežná náklonnosť. Arcikňažná ostatne žila po rozvode, vyhlásenom Svätou stolicou z dôvodu nenaplnenia manželstva, v kláštore v Štajerskom Hradci, a to ešte aj vtedy, keď si ju Bocskai na jar 1606 pýtal za manželku a pripravoval sa na sobáš v Košiciach. Pytačkami poveril Bocskai v máji Illésházyho, svojho zástupcu vyslaného do Viedne na mierové rokovania. Tento obstarožný veľmož po ukončení vyjednávaní skutočne predložil plán na uzavretie manželstva, ktorý zopakoval 19. júna pred dôverníkom vojvodu Matiáša, vedúceho rokovania, kardinálom Khleslom. Vysoký cirkevný hodnostár však svojím zvyčajným neuhladeným spôsobom Bocskaimu za vhodnú manželku odporučil dcéru košického sudcu. Plán však bol napriek tomu prednesený aj matke arcikňažnej, odkiaľ I

. júla prišla definitívna odmietavá odpoveď, ktorú nato Illčsházy „ohľaduplne" oznámil kniežaťu. Obsahom odpovedi bolo to, že si kňažná neželá vrátiť sa z kláštora do svetského života. Odmietavá odpoveď sa však i v tomto podaní Bocskaiho veľmi dotkla. To, že dostal košom, právom urazilo jeho samoľúbosť, veď v svojom živote dosiahol viac a spravil významnejšie činy než jeho bratanec, ktorého uznali za hodného priženiť sa k Habsburgom. Pritom zabúdal na to, že po ovládnutí Gyôra Turkmi bol Žigmund, ktorý vtedy prerušil styky s Porton a vstúpil do vojny, považovaný za „záchrancu kresťanstva", on sám však bol v roku 1606 bezpochyby spojencom Turkov, a preto mu odopreli manželstvo s habsburskou arcikňažnou rovnakým spôsobom ako jeho nástupcovi Gabrielovi Beth léno vi v roku 1623. Dlho však nad tým nesmútil, hoci s lllésházym v tejto dobe zaobchádzal značne odmerane a pritvrdil taktiež vo svojom vzťahu k habsburskej moci. Jeho onedlho po tom čoraz intenzívnejšie sa prejavujúca choroba však čím ďalej, tým viac znižovala jeho vyhliadky na akékoľvek ďalšie manželstvo. O tomto jeho košickom ochorení, o ktorom sa v istých kruhoch podnes šíria početné falošné chýry, je treba zmieniť sa o niečo podrobnejšie. Po celé stáročia sa najmä v kresťanských kruhoch šírila vymyslená historka, že Bocskai bol otrávený, čo spôsobilo jeho „náhlu" a bolestivú smrť. Podaktorí pripisovali vinu jeho intímnemu vzťahu s Katou Bornemisszovou. Väčšina však za páchateľa atentátu považovala kancelára Michala Káthayho, ktorý bol „pobúreným a rozhorčeným davom" 12. januára roku 1607 nad ránom zmasakrovaný pri košickom pranieri. Hoci som vo viacerých svojich prácach, ktoré vychádzali vo vysokom počte exemplárov už od roku 1976, napísal a konkrétnymi údajmi podložil, že sa jednalo o politickú vraždu vykonanú na Illésházyho pokyn, ktorej sa nedopustil košický „ľud", lež Bocskaiho osobní strážcovia. Napriek tomu sa s týmto obvinením tu a tam dokonca ešte i dnes stretávame v rôznych prednáškach. Ako keby si prívrženci falošných obvinení želali naplniť Adyho známy verš, podľa ktorého je „zlé všetko, čo je namierené proti rozprávke"! Káthay musel zomrieť preto, že vedel veľa tajomstiev v súvislosti s politickou úlohou Illésházyho v roku 1605, ktorých zverejnenie by prípadne mohlo znemožniť vymenovanie Illésházyho za palatína! Bocskai naopak väznil Káthayho po štyri mesiace v svojom košickom sídle v skutočnosti len preto, že svojím prehnaným postojom bol na prekážku kom2 N