Molnár Attila et al.: Jöttek - mentek. Langobardok és avarok a Kisalföldön - A Győr-Moson-Sopron Megyei Múzeumok Kiállításvezetője 3. (Győr, 2008)

Horváth Eszter: Régi leletek - új eredmények. Ékkövek és egyéb ásványi anyagok a langobartok ötvöstárgyaiban

Spomenutý mikroskop je jeden z najvšeobecnejších analytických prístrojov, s ktorým aj pri viac ako tisícnásobnom zväčšení môžeme ideálne skúmať jednotlivé nálezy. Predbežne do vákua vložený povrch vzoriek je skúmané namiesto polarizovaného svetla zväzkom zaostrených eletrónov. Na tieto vplyvy vzorka reaguje vydávaním rôznych znakov, ktorých detekcia umožňuje vytvorenie obrazu a určenie zloženia. Prístroj je vhodný aj na skúmanie celých predmetov, naproti tomu rôntegendifraktometer umožňuje vyslovene identifikáciu štruktúry práškových kryštálových materiálov, čiže v našnom prípade akurát len štruktúru látky spojiva. Základom postupu je, že lúče röntgenu dôsledkom interakcie s kryštáľovou štruktúrou vzorky prejdú takými zmenami, ktoré sú špecifické na dané kryštály ako napríklad oddačky prsta.

Spomenuté metódy boli viackrát použité pri archeometrickom bádaní šperkárskjvh výrobkov s vloženou ozdobou zo 6. storočia pochádzajúcich z našej župy. Medzi najzaujímavejšie nálezy patria fialovo červené doštičky drahokamov nájdené v hrobe č. 1. longobardského pohrebiska v Bezenye, ktoré sa našli bez šperkárského výrobku, bez obruby. Drahokamy viacmenej totožného rozmeru a formy, kvôli vhodnej prístupnosti, bolo možné skúmať pri ideálnych podmienkach.

Už pri gemologickom rozbore bolo jednoznačne viditeľné, že látka vyleštených, spracovaných drahokamov je identická, a nerast patrí do skupiny granátov. Presnejšia identifikácia však kvôli nedostatku typických inklúzií (nečistôt) bola možná len pomocou elektrónového mikroskopu v tomto prípade zloženie prvkov

sa dalo spoľahlivo určiť, je to almandingranát. Tento hliníkový-silikát bohatý na železo sa vytváral v hlbkách zemskej kôry metamorfoznou kryštalizáciou.

Ako ozdoba šperkárskych výrobkov európskych nálezov sa všeobecne používala v 5—6. storočí. Longobardi v Karpatskej-kotline pravdepodobne si zaobstarali tieto vzácne drahokamy pomocou diaľkových kontaktov. Z okruhu známych ložísk surovín v tomto období náleziská almandínov na ďalekom východe (v Indii a na Sri Lanke) ukazujú najväčšiu podobnosť s našimi nálezmi. Presné miesto pôvodu však kvôli fyzickým a chemickým podobnostiam jednotlivých oblastí, ani napriek zložitým rozborom, nebolo možné jednoznačne identifikovať.

61