Molnár Attila et al.: Jöttek - mentek. Langobardok és avarok a Kisalföldön - A Győr-Moson-Sopron Megyei Múzeumok Kiállításvezetője 3. (Győr, 2008)

Vaday Andrea: A ménfőcsanaki langobard temető

V Ménfôcsanak sa nenašli hroby s koňmi, ale v jednej hrobke sa zachoval fragment zubadla, ktorý sa odvoláva na symbolický pohreb koňa, odzrkadlujúc postavenie zomrelého. Podobné pohreby poznáme z nálezísk Szentendre, Gyönk a Pilisvörösvár. Longobardi si zachovali zvyk aj v Itálii pochovanie zubadla, ktoré symbolizovalo jazdecké pohreby. Príkladom možno spomenúť pohrebisko Nocera—Umbra.

Zo zachovaných málopočetných nálezov stoja za zmienku v ženských hrobov prasleny, niekoľko farebné perly zo skla a z jantáru, kovania opaska z visiacej časti.

U mužov nože, dýka so stiebornými kovaniami, pinzeta, a v jednom hrobe päť šípov, ktré možno boli položené do hrobu v tulci. Tipické sú aj železné a bronzové spony. V hroboch oboch pohlaví sa našli aj zostatky kapsy, alebo na ne poukazujúce nálezy.

Na nálezisku Ménfôcsanak boli objavené aj tri popolnicové hroby žiarového pochovania. Na území dolného toku rieky Labe ešte bolo všeobecným zvykom u Longobardov spaľovanie mŕtvych, ale pri južných migráciách čoraz viacej preberali zvyk kostrového pochovania. V Panónii sa vyskytuje popolnicový hrob už vo veľmy málom počte, len sporadicky, na nálezisku Kajdacs, Tamási a možno Mohács. Je možné, že plytšie žiarové hroby boli zničené pri obrábaní pôdy.

V celom rozsahu preskúmané pohrebisko v Ménfôcsanak je svedkom krátkého pobytu Longobardov v Panónii počas ich sťahovania z Polabia až do Itálie.

51