Molnár Attila et al.: Jöttek - mentek. Langobardok és avarok a Kisalföldön - A Győr-Moson-Sopron Megyei Múzeumok Kiállításvezetője 3. (Győr, 2008)

Tomka Péter: Langobard temető Gyirmót-Homokdombon

V roku 1994 aj okolie mesta Győr sa stalo jednou z lokalít, na ktorých poznáme longobardské pamiatky. V tomto roku totiž bola skúmaná lokalita Gyirmót—Homokdomb, nálezisko 36 hrobov Longobardov, v nasledujúcom roku 1995 a 1997 bola skúmaná v jeho blízkosti lokalita Ménfőcsanak-Bevásárlóközpont. Tieto dve súčasné pohrebiská vo vzdialenosti menej ako kilometer - a napriek tomu celkom iní svet.

Napriek tomu, že 36 hrobov pohrebiska Gyirmót bolo sekundárne porušených, ich časové zaradenie je isté (prvá polovica 6. storočia, počas panovania Longobardov na území Pannonié).

Z kroja mužov (ktorá v dobe Longobardov so slovami S. Bóna aj tak bola „puritánskou”) okrem železných spôn a kruhov skoro nič nezostalo. To málo čo zostalo napriek tomu je veľmi významné.

Z hrobu 9. pochádzajúce dve malé kovania (vo forme štítu) sú veľmi zriedkavé, boli rozšírené na merovingskom západe, u nás mohli byť aj importom. Z hrobu 17. pochádzajúca spona kapsy je zatial unikátom v „úseku pannonskom” (v Taliansku sa vyskytlo až neskoršie v 7. storočí, aj u nás poznáme v dobe Avarov), ku kapse pochádzajúcemu z hrobu 37 patrila malá spona tiež udomácnená v kultúrnom okruhu merovingov (a v skupine Hegykő), spolu s ďalším sekundárne použitými kovaním (z rímského obdobia ?).

Na pohrebisku Longobardov v Gyirmót nezostalo veľa zbraní (treba spomenúť ľahkú kopiju z hrobu 9, a ťažký hrot kopije z hrobu 17).

K ženskému oblečeniu patria náhrdelníky z farebných korálikov nosené tesne na krku (medzi nimy aj perly z jantáru), spona do vlasov (aj u Alamanov sa pokladá za longobardský specifikum), tauzená železná spona z hrobu 1 (je veľmi zriedkavá vo vtedajšej Pannonié), pri železných sponách opaskov - slabo napodobňujúce aktuálnú „parížskú módu” — spony na výzdobu obuvy a kolena (hrob 10), a krásne zdobené spony/fibule (spínadlá odevu).

33