Molnár Attila et al.: Jöttek - mentek. Langobardok és avarok a Kisalföldön - A Győr-Moson-Sopron Megyei Múzeumok Kiállításvezetője 3. (Győr, 2008)

Trughy Sándor: Komárom-Hajógyár avar nemesi temetője

Špeciálnu skupinu tvoria výzdoby konských postrojov avarského obdobia, tulajky, ktoré zdobili ohlávku koňa. Jeden z najkrajších exeplárov pochádza z hrobu č. 114, z ktorého sa rozvetvil nádherný chochol, a spolu s ďalšími ozdobami ešte zvýšil vzešenosť majiteľa koňa. Na území Avarskej ríše zatiaľ pochádzajú v najväčšom množstve z pohrebiska v Lodeniciach. V poklade Nagyszentmiklóš hlava koňa kniežaťa bola tiež zdobená s chochoľom.

Z hrobov tejto šľachtickej vrstvy poverenej vojenskými úlohami prirodzene nechýbajú ani zbrane: luk s pozostatkami tulca, kopija a šabľa, a zriedkavejšie nájdeme aj sekeru. Jednou z najeffektívnejších zbraní stepných skupín bol reflexný luk, ktorý vystrelil šípy s takou silou, že tie boli schopné prebodnúť aj panciere. Prítomnosť lukov v hroboch naznačujú kostené obloženia. Taktiež sú časté súčati konského postroja vyhotovené zo železa ostrohy a zubadlá, ako aj spony uzdy patriace k sedlu. V hroboch zvyčajne bola uložená k nohám zomrelých príloha stravy a nápojov ako posmrtná potrava (vo väčšine prípadov mäso domácich zvierat a tiež hlinené nádoby).

Na základe našich prieskumov sa domnievame, že vojenská skupina avarov a ich žien, ktorá na konci 7. storočia obsadila Komárno a jeho okolie pochádza z východu, z Vnútornej Ázie došla na naše územie ako na poslednú stanicu dlhej migrácie, popri iných to potvrdzujú aj výsledky antropologických a archeobotanických výskumov. Totiž značné množstvo jedincov je možné zaradiť do typu mongolidov a mongoloidov, a v dvoch prípadoch rukoväť kopije bola vyhotovená z čienej moruše (morus nigra). Druh tohto stromu bol v Karpatskej kotline neznámy v tomto období, oblasťou jeho výskytu bolo mierne pásmo pohoria Strednej a Východnej Ázie (Čína), vyskytlo sa aj v západnejších oblastiach.

V meste Komárno do súčasnosti skúmaných osem pohrebísk avarského obdobia 103 bohato vybavené jazdecké hroby reprezentujú niekdajší vojensko-strategický význam tohto územia v Karpatskej kotline, na ktorom voľakedy stálo významné centrum avarských veľmožov, kniežat. Pravdepodobne slúžilo ako predmostie medzi centrálnym územím ríše a odtiaľto vychádzajúcimi severozápadnými regionálnymi oblastiami. Jeho ozbrojení jazdci sa azda zúčastnili bytiek Avarov na konci 8. storočia proti Frankom, po porážkach však ich osudy sa stali pomali spečatenými. Ich opustené pohrebiská o niekoľko desaťročí boli vykradnuté. Hroby ich bývalých bohatých pánov - zaiste osamelý - však do dnes neboli objavené.

209