Molnár Attila et al.: Jöttek - mentek. Langobardok és avarok a Kisalföldön - A Győr-Moson-Sopron Megyei Múzeumok Kiállításvezetője 3. (Győr, 2008)
Trughy Sándor: Komárom-Hajógyár avar nemesi temetője
Pohrebisko v Lodeniciach po istom čase sa ro2Širovalo smerom na východ, pričom sa postupne zmenila forma kovaní a spektrum ozdobných motívov, a z jazdeckých pohrebov od druhej polovice 8. storočia naďalej sa objavujú kvalitatívne nálezy. Okrúhle a v podobe štítu vyhotovené kovania už majú puncované pozadie, medzi výzdobnými motívami často sa vyskytnú antropomorfné a zvieracie zobrazenia, ryté palmety', kvety úponkov, a šematizované tenké úponky. Z ozdôb konských postrojov možno vyzdvihnúť kovania zdobené s hlavou diviaka, so šupinatou vzorkou, tzv. pávím očkom a štvorčlenkom, ku ktorým patria dané typy falery. Tento nálezový horizont odzrkadľuje úzky vzťah s umeleckým prejavom nagyszentmiklóšskeho okruhu. Zo spomentých nálezov je významné veľké nákončie opaska z hrobu č. 12, ktorý má byzantský charakter a je zdobený s motívom zápasu medzi človekom a cirkusovým levom, alebo kovanie opaska z toho istého hrobu, na ktorom je zobrazený orol so rozovretými krídlami na ľavej strane s krížom(?). Taktiež si zaslúžia pozornosť kovania z hrobov č. 63 a 72 so zobrazením leva so skrúteným chvostom, alebo zobrazenie jazdca na súčasti veľkého nákončia hrobu č. 71 zdobený s kvetmi s úponkami. Na povrchu pracky z hrobu č. 128 a na okrúhlom kovám z hrobu č. 149 nájdeme portrét avarského muža. Z okruhu ženských šperkov, ktoré boli menšieho počtu, spomenieme pozlátenú párovitú ozdobu hrudníka s kamennou vložkou zdobenú s prelamovanými motívmi úponiek z hrobu č. 81. Najlepším príkladom pre znázornenie blízkého kontaktu nagyszentmiklóšského pokladu a neskoroavarskej kultúry z hľadiska idei ako aj zásoby výzdobných motívov je nádherne spracovaná ozdoba konského postroja, uzdy v tvare hlavy grifa, ktorý zaiste znázorňuje kráľa štepov, vysoko letiaceho orla (v mýtickom podaní grifa). Z hrobových nálezoch poznáme zatiaľ jedinú analógiu z oblastí Bácska, z avarského pohrebiska lokality Dunacséb. Najkvalitnejšie paraleli však nájdeme na džbánoch č. 2 a 7 v nagyszentmiklóšskom poklade. Na obdobné prvky ich ornamentiky upozornil Csanád Bálint (dvojitý oblúk podnebia), podľa ktorého ich jednoznačne môžeme zaradiť do neskoroavarskéo okruhu, a naznačujú istú kontinuitu šperkárskych výrobných postupov: „Má veľký význam fakt, že aj v prípade kovaní konských postrojov pochádzajúcich z avarského pohrebiska Komárno-Lodenice u zobrazení grifov nájdeme podobný dvojitý oblúk (zuby?).” 207
