Molnár Attila et al.: Jöttek - mentek. Langobardok és avarok a Kisalföldön - A Győr-Moson-Sopron Megyei Múzeumok Kiállításvezetője 3. (Győr, 2008)
Trughy Sándor: Komárom-Hajógyár avar nemesi temetője
Vykrádanie a porušovanie hrobov v Karpatskej-kotline v období Avarov bol všeobecným javom. Rozhodujúcu časť pohrebiska v Komárne—Lodeniciach tiež porušili, najlepším príkladom toho je fakt, že z 63 jazdeckých hrobov akurát jeden bol neporušený. Vykrádači hrobov vykopávali okrúhle, alebo oválne šachty obdobné studniam, ktoré boli väčšinou presne smerované na najbohatšiu časť hrobu, to znamená hlavu, hornú časť tela a oblasť panvy pochovaného. Kto a ku ktorej etnickej skupine patriaci jedinci vykonali túto prácu, zatiaľ zostáva nejasné, páchatelia totiž značné „stopy” za sebou nenechali. Do tohto okruhu patriaci všeobecne známy nález je železný rýľ publikovaný Kornélom Bakaym, ktorý vykrádači zabudli (zlomili) v zemine hrobu č. 45 na nálezisku Andocs. Vykrádači možno boli schudobnelými potomkami aj v 9. storočí prežívajúcich Avarov. Aspoň toľko môžeme tušiť, že vykrádanie hrobov sa odohralo po úpadku politickej vlády Avarov, teda po roku 803, predtým by bolo totiž nepredstaviteľné zneuctenie hrobov veľkých predkov v pohrebisku, ktoré starostlivo strážili. Po napísaných, je oprávnená otázka, ako je možné, že z celkovo porušeného pohrebiska pochádza také množstvo vzácneho, pozláteného nálezu. Čo asi zobrali vykrádači so sebou, aká bola motivácia ich skutku? Odpoveď nie je ľahká, ale vzdá sa, že vykrádači hľadali a zobrali len pre nich naozaj cenné predmety (ktoré mohli hocikde predať a ľahko roztaviť), to znamená vyslovene výrobky vyhotovené zo zlata a striebra. Podľa súhrnnej mienky Petra Tomku: „Prvotným cieľom porušenia bola krádež: a to kvôli získaniu vzácnych kovov.” Pri objasnení vnútornej chronológie nášho pohrebiska, počas typochronologického rozboru jeho nálezov sa stáva jednoznačným, že najskoršie prisťahovalcov z konca 7. storočia možno stotožniť s ľudom tzv. kultúry s motívmi grifov a úponiek. Nová imigrácia z východu okolo 670 rokov, na ktorú po prvý krát upozornil Gyula László, priniesla náhle značné zmeny v pohrebných rítoch, v odeve, u zbraní a napokon sa rozšírilo aj územie osídlenia. Z nálezov prvej generácie neskoroavarského obdobia z bronzu liate ozdoby opaskov a konského postroja sú nádherné výrobky šperkárstva. Zdobené opasky zbraní, odzrkadlujúce kočovnícké tradície bojovníkov slúžili ako symbol hodnosti v živote jedinca, hocikto ich nemohol nosiť: náležalo len mužským jedincom v spoločnosti znamenitých rodov, a veľrodín. Popri spozlatených súborov kovám opaskov zdobené s motívmi grifov a úponkov sú charakteristické aj okrúhle falery zdobené vyškierajúcimi sa levmi a hlavami orla obklopené s bodkovanou čiarou v podobe perličiek, ktoré väčšinou odzrkadlujú zlatnícký vplyv Sassanidov—Perzie (hrob č. 103, 108, 114 a 130), zdobili uzdy halvy a tela koňa. Podobne treba vyzdvihnúť z jazdeckého hrobu č. 107 bronzové hrkálky napodobňujúce tvár bradatého muža, mongolského typu — ktoré až dodnes sa dajú rozozvučať. 205
