Molnár Attila et al.: Jöttek - mentek. Langobardok és avarok a Kisalföldön - A Győr-Moson-Sopron Megyei Múzeumok Kiállításvezetője 3. (Győr, 2008)

Tomka Péter: Langobardok a Kisalföldön

Prvé archeologické výskumy Longobardov sa vlastne začali v župe Gyôr-Moson-Sopron, keď Ágošt Sőtér v rokoch 1885—86 (každú nedeľu..) systematicky vykopal prvé hroby pohrebiska Bezenye, poloha Paprét. Hneď na začiatku objavil senzačné nálezy: fibule z hrobu 8 s runskými písmenami. Pohrebisko po 80 rokoch overil Štefan Bóna a Rezső Pusztai v roku 1964, v rámci svojho projektu, ktorý začali v roku 1956 s cieľom výskumu veľkých pohrebísk Longobardov. Medzitým sa tiež našli nálezy patriace k tomuto obdobiu, ale nikto o nich nemal záujem, alebo ich nevedeli identifikovať. Najdôležitejší by bol nález z obce Veszkény, keby nezostali akurát len zvyšky dvoch konských postrojov, ktoré sú

uložené v troch múzeách (1901, 1904). Aj takto stačia na to, aby sme mohli uvažovať o kniežacom hrobe pochovanou pod veľkou mohylou, ktorého podľa rekonštrukcie Jána Gömöriho pochovali spolu s kočom.

Meč objavený v Gyirmót (zatiaľ) je jediným so zlatým kovaním zdobený meč z obdobia panovania Longobardov v Panónii. Našli ho v roku 1911 pri ústí rieky Marcal počas výstavby splavu, vraj „v nedotknutej, nekopanej” pôde skoro 4 metre hlboko.

V obci Dôr prvý longobardský predmet sa našiel v roku 1949 (veľká, zdobená, ručne vyhotovená misa, ktorá odzrkadluje tradície z Polabia), bola uložená v múzeu v Győri. Štefan Bóna sa pokúsil odkryť ďalšie už v roku 1957 — aj objavil hroby Longobardov, ale boli na toľko poškodené, tzn. vykradnuté, že v nich vôbec nezostali nálezy. Ani overenie ďalších, v roku 1969, neprinieslo viac informácií.

Tým bohatšie bolo pohrebisko v Hegykő, podľa ktorého bola nazvaná aj skupina (výskum viedol Š. Bóna v rokoch 1959—1961), nálezy 81 hrobov obohacujú z väčša zbierku Múzea mesta Sopron.

17