Molnár Attila et al.: Jöttek - mentek. Langobardok és avarok a Kisalföldön - A Győr-Moson-Sopron Megyei Múzeumok Kiállításvezetője 3. (Győr, 2008)

Jozef Zábojník: Szlovákia az Avar Kaganátus korában

Poklady, depoty a ojedinelé nálezy

Aj keď im vo väčšine prípadov chýbajú bližšie nálezové okolnosti, ich hodnota spočíva v cennosti, umeleckej hodnote a chronologickom zaradení. Medzi najpôsobivejšie patrí súbor zlatých šperkov z Haliča a poklad tzv. byzantského kovotepca zo Zemianskeho Vrbovka. Ten obsahoval okrem strieborných predmetov aj súbor mincí, na základe ktorých možno pomerne spoľahlivo datovať dobu jeho uloženia do zeme (sedemdesiate roky 7. storočia). Významom sú mimoriadne dôležité aj depoty železných poľnohospodárskych a remeselníckych náradí. Ich výskyt sa koncentruje na oblasť slovenského Pomoravia (Moravský Sv. Ján, Gajary, Kúty). Aj keď sa nachádzajú už mimo územia kaganátu, ich súčasťami boli aj tzv. avarské bronzy. To umožňuje ich datovanie do doby okolo roku 800.

Nie na poslednom mieste z hľadiska významu stoja ojedinelé nálezy. Vyskytli sa nielen na teritóriu bývalého Avarského kaganátu, ale časté sú aj na susediacich územiach.

Neznáme nálezové okolnosti viacerých predmetov nájdených na teritóriu bývalého kaganátu nás nezbavujú možnosti určiť ich pôvod, resp. stanoviť dobu ich výroby. Tak napríklad honosný zlatý prsteň z Chorvátskeho Grobu je zrejme výrobkom byzantského majstra a možno ho pomerne presne datovať do poslednej tretiny 7. storočia. Skupinu ojedinelých nálezov reprezentuje

aj zlatý solidus cisárov Konštantína V. Kopronyma a Leva IV. Chazarského nájdený vo Svätom Jure. Azda najvýznamnejším kompexom z územia mimo teritória kaganátu sú pamiatky z tzv. kniežacieho hrobu v Blatnici. Avarskej proveniencie sú honosné pozlátené kovania krášliace konský postroj, ktoré možno datovať do záveru 8. storočia.

155