Molnár Attila et al.: Jöttek - mentek. Langobardok és avarok a Kisalföldön - A Győr-Moson-Sopron Megyei Múzeumok Kiállításvezetője 3. (Győr, 2008)

Jozef Zábojník: Szlovákia az Avar Kaganátus korában

Z hľadiska štúdia pohrebných zvyklosti sa dôraz kladie na sledovanie viacerých faktov. Tým prvým je tvar a rozmery hrobových jám. Vyjadruje sa zvyčajne opisným spôsobom doplneným o metrické vyjadrenie rozmerov priestorového útvaru. Na pohrebiskách dominujú hrobové jamy v tvare obdĺžnika, nie zriedka so zaoblenými rohmi. Steny sú najčastejšie zvislé, alebo majú rôzny sklon. Taktiež tvar dna je rôznorodý. Pomerne často boli na dne pozorované priehlbne rôzneho tvaru a hĺbky. Treba už len dodať, že tvar hrobovej jamy je determinovaný predovšetkým pôdnymi podmienkami - rôznou súdržnosťou podkladového materiálu.

Rôznorodé úpravy hrobových jám sledovali predovšetkým vytvorenie dutého priestoru v okolí pochovaného tela. Motiváciou boli pietne dôvody - zamedzenie aspoň primárneho styku zeminy s telesnými pozostatkami zosnulého. Z hľadiska typológie úprav rozoznávame nasledovné druhy: stupňovitá úprava stien, rámová konštrukcia (obloženie), niekedy s horným prekrytím a spodnou doskou, kolová konštrukcia s rôznym počtom kolov, roštová konštrukcia, tzv. máry („Totenbett“), výklenková úprava hrobovej jamy. Pomerne zriedkavo sa pri vyhotovení hrobovej konštrukcie používal kovový spojovací materiál a výnimočne sa upotrebil kameň. Treba už len dodať, že takéto členenie je ideálne, pretože pomerne často sa pri úprave hrobovej jamy kombinovali prvky jednotlivých typov konštrukcií.

Dôležitou veličinou, ktorá je podkladom pre úvahy týkajúce sa pohrebných zvyklostí, ale aj chronologických súvislostí je spôsob uloženia tela zomrelého vo vzťahu ku svetovým stranám — tzv. orientácia. Tá býva najčastejšie vyjadrená údajom vychádzajúcim z určenia svetovej strany a jej odvodenín. Oveľa presnejšie je vyjadrenie pomocou nameraných uhlov 360° škály.

141