Molnár Attila et al.: Jöttek - mentek. Langobardok és avarok a Kisalföldön - A Győr-Moson-Sopron Megyei Múzeumok Kiállításvezetője 3. (Győr, 2008)

Tomka Péter: Langobardok a Kisalföldön

Pohrebiská longobardského obdobia v Panónií — napriek mimoriadne dôkladnému vykradnutiu — dnes sú už pomerne ľahko spoznateľné. Poriadne vykopané hlboké, veľké jamy hrobov, z kmeňa stromov vydlabané rakvy, výzbroj, z kovu vyhotovené časti oblečenia, šperky, keramika charakteristicky sa odlišujú od predchádzajúceho aj neskoršieho obdobia, pri ich datovaní pomáha početný nález zo západnej európy (z okruhu Merovingovcov) alebo ich napodobeniny, a k tomu ešte rad italských obdobných archeologických nálezov. Aj keby, sme vôbec nemali o nich písomné poznatky, aj vtedy, len sprostredkovaným archeologickým spôsobom by sme mohli dokázať, že krátko po polovici 6. storočia z Panónie sa stratila jedna charakteristická archeologická kultúra, ktorá sa objavila v tom istom čase v Itálii, a tam sa ďalej rozvíjala.

O „exoduse" Longobardov samozrejme ešte viac prezrádzajú písomné pramene. Môžeme spoznať intrigy byzantskej dyplomácie, spory Longobardov a Gepidov, longobardsko—avarské spojenectvo, dozvedáme sa ako spoznali Longobardi nebezpečenstvo v nových susedoch, a to, že Itália, ktorá v dobe sťahovania

národov znamenala každej etnickej skupine vysnený cieľ, je práve pred nimi otvorená. Medzinárodná situácia práve ponúkala ojedinelú príležitosť, a Longobardi to aj využili. Je známe, že veľkonočné sviatky v roku 568 ešte oslávili v Panónii. Neskôr spolu so Sasmi, Gepidami, podunajskými Svébmi a so zostatkom rímskeho obyvateľstva disciplinovane opustili územie bývalej provincie, ale pred tým však aj zo svojich pohrebísk pozbierali vlastné cennosti, a za sebou všetko spálili, takto prenechali územie novým dobyvateľom.

Takmer na deň presne poznáme čas ich stiahnutia sa - vtiahnutia na nové územie, žiaľ obsadenie Panónie nie. Písomné pramene podávajú protirečivé údaje, avšak archeológia dáva ďalšie možnosti.

13