Molnár Attila et al.: Jöttek - mentek. Langobardok és avarok a Kisalföldön - A Győr-Moson-Sopron Megyei Múzeumok Kiállításvezetője 3. (Győr, 2008)

Tomka Péter: Kora- és közép avar temető Ménfőcsanak-Bevásárlóközpont területén

Nezvyčajný je tiež italský (alebo všeobecnejšie: východo-Alpský) liatý súbor opaskov mužov, do avarského obdobia datovanom hrobe zatiaľ sme nenašli harpúnu. Hrob č. 552 aj mimo harpúny mal svoje špecifiká: charakteristický včasný konský postroj bol uložený k nohe zomrelého. Kto mohol byť tento pochovaný? Germánský rybár, ktorého vyznamenali Avari darom, koňom a konským postrojom?

Dlho by sme mohli ešte vymenovávať zvláštnosti.

V šiestich hroboch sme našli ohnutú bronzovú ihlu (kožušníci pracovali s takými typmi). Sekundárne používali antické gemy. Zbrane sa našli vo veľmi malom množstve, hlavne strelky, medzi nimi viaceré od avarských cudzie formy, dvojkrídelkovité s tulajkou. Nápadne veľký je však počet sekier/mlat - môžeme debatovať o tom či slúžili ako zbraň alebo nástroj (či obe naraz). V kapsách nosili v nejednom prípade hrebene (u Avarov aj to je zriedkavým zvykom). Zomrelý bol chudobne vybavený potravou a nápojmi (ak vôbec mali priložené niečo), ale medzi keramikou sa vyskytli aj balkánske—byzantské typy.

Osobné konské pohreby môžeme brať ako vplyv Avarov (postroj je obdobný včasnoavarským, jeho kovania však sú dosť zriedkavé typy). Pravdepodobne by sme mohli nájsť ďalšie spoločné črty s bezprostredným prostredím (náušnice s guľovitým príveskom, súbory opaskov s ozdobnými aplikáciami, spony, ručne vyhotovené nádoby, pravá včasná kostená spona s ázijskými paralelmi atd’.).

Pri charakterizácií pohrebiska sme úmyselne vyzdvihli odlišné črty a nie všeobecné.

Toľko sme sa naučili už na začiatku: napriek viac než sto rokov intenzívného výskumu, aj v oblastiach, kde existujú múzeá a archeológovia zaoberajúce sa s daným obdobím, kde je veľké množstvo známych lokalít, ešte stále na nás čakajú prekvapenia.

Š J

t

oi i W‘i)

129