Novák László Ferenc: A „Mező Berényi Evang tótajkú egyházban létező” id. Kisjeszeni Jeszenszky Károly lelkipásztor számadáskönyve 1848-1890 - Chronica Bekesiensis 4. (Békéscsaba, 2011)
Képek jegyzéke
moriadne kvalitnou pődou. Evanjelicky knaz v meste Orosháza, Sámuel Mokry zacal túto prácu okolo roku 1860 na puste Telekgerendás. Jesensky v roku 1861 zasial uz aj psenicu pomenovanú po Mokrom, a pritom experimentoval s pestovaním viacerych odrod psenice. V roku 1879-ben pestova- li tureckú psenicu, ale v tom istom case uvádza medzi úctami aj austrálsku obrodu psenice („austredicni”). Medzi obilninami zohráva dőlezitú úlohu jacmen a ovos ako základy krmiva. Pestovali jarnú odrodu jacmena - v knihe úctov sa uvádza odroda ,jacmenová kukurica”, co vsak nie je kukuricou ale obilím. Ovos bol dőlezitym krmivom. Popri jeho tradicnej odrodé sa objavili nővé v 1870-tych rokoch: sibírsky a kanadsky ovos, ktorych názvy pouka- zujú na miesto ich pővodu. Medzi pestovanymi krmivami boli dőlezité d’atelina, l’adník a repka olejná. Sl’achtenou odrodou d’ateliny je lucerna, ktorá sa rozsírila zo svaj- ciarska („luzemská d’atelina”), pricom jej pestovanie sa od konca 18. storocia rozsírilo vd’aka Samuelovi Tesedíkovi. V druhej polovici 19. storocia sa rozsírilo pestovanie repy krmnej, ktorá bola mimoriadne dőlezitá pre chov hovädzieho dobytka a ktorú v Pol’nom Berincoku nazyvali burgundskou repou, vzhl’adom na jej miesto pővodu (Burgundsko). Bolo rozsírené aj pestovanie prosa, ktoré vyuzívali aj ako krmivo. Je- senského denník nespomína zemiaky, ktoré uz dlhsí cas pestovali v Pol’nom Berincoku. Ich pestovaniu a predaji sa venovalo nemecké obyvatel’stvo. Pred nákazou fyloxéry koncom 19. storocia bolo aj pre békesske úze- mia príznacné pestovanie vinica a vyroba vína. Vinicu sa darilo vo vel’kych meandroch Keresa a aj v castiach chotára s viazanou pődou. Fyloxéra (ame- rická vos) pustosila práve v oblastiach s viazanou pődou a znicila kvitnúce pestovanie vinica a vyrobu vína v Uhorsku. Vinic vymizol aj zo záhrad v chotári Pol’ného Berincoka. Jesenského zápisky zachovali tie staré odrody, ktoré pred nákazou pestovali v tomto kraji. O odrodách pestovanych v záh- rade Laposi spísal zoznam v roku 1859. Spomedzi odrod bieleho hrozna uvádza Biely góhér, Madarské zo Szátoku, Margittu, Budínske medové, resp. Cierny góhér, Czirfandl, Francus a Cierny kadar z ktorych robili cer- vené víno. Bola prítomná aj „direktem“ odroda, spomína Izabelu. Po nákaze sa rozsírili aj v okolí Pol’ného Berincoku d’alsie „direktem” odrody (Otelo, Delevár), ked’ze tie boli odolné fyloxére. 300
