A Békés Megyei Múzeumok Közleményei 3. (Békéscsaba, 1974)

Boross Marietta: Náčrt pol’nohospodárskeho vývoja Slovenského Komlóša (1828–1959)

Náčrt poľnohospodárskeho vývoja Slovenského Komlóša (1828—1959) MARIETTA BOROS Štúdia skúma asi stopäťdesiatročný vývoj poľnohospodárskej kultúry slovenského obyvateľstva osídleného v Slovenskom Komlóši (Békéšska župa) v prvej polovici 18. storočia. Prisťahovalci spočiatku pokračovali v pestovaní raži, ovsa a zemiakov, zvyčajných to plodín svojich pôvodných severných sídlisk macošsskejšieho podnebia a pôdy. Po krátkom čase sa však naplno prispôsobili dolnozemským hospodársko-výrobným formám. V prvých desaťročiach skúmanej periódy hlavným zdrojom výživy bol aj pre nich chov dobytka. Tomu nasvedčujú údaje zo súpisu r. 1828, keď prevažná časť chotára bola označená ako lúka. Prechod k intenzívnej, tovarovej výrobe v poľnohospodárstve prebiehal v rámcoch salašníckeho hospodárenia. (Dolnozemské sálašníctvo nie je totožné so salašníctvom na Slovensku. Pozn. prekladateľa.) Predpoklady k tomu nechýbali ani v Slovenskom Komlóši; boli to: rozľahlý obecný chotár a pozemky vo večnom vlastníctve poddaných. Zintenzívnenie hospodárenia naznačujú rozorané pastviská. Stajňový chov dobytka umožňuje zlepšovať a hnojiť pôdu. Hlavnými plodinami — z ktorých veľké množstvá idú do prvej svetovej vojny na predaj — sú pšenica a kukurica. Kukuricu využívajú Komlóšania vo vykrmovaní zvierat. V druhej polovici 19. storočia nastáva prudký vzostup vo výrobnej technike. Vroľníckych gazdovstvách sa zjavujú zvestovatelia modernej agrotechniky, poľnohospodárske stroje: sejačky, vejačky, triéry, ba ku koncu 19. storočia všeobecne sa rozšíria aj mláťačky. V období medzi dvoma svetovými vojnami poprednú úlohu v kapitalizácii poľnohospodárstva hrajú priemyselné rastliny. Dvadsiate roky charakterizuje rapídny vzrast výroby cukrovej repy; boli roky, keď zaberala do 40% všetkej ornej pôdy. Po príklade mesta Makó vystupuje do popredia aj záhradnícke pestovanie cibule a cesnaku na oráčinách, súčasne vzrastá aj osevná plocha drobnozrnníkov. Pestovanie týchto rastlín vyžaduje veľa ručnej práce, preto Komlóšania zamestnávajú aj cudzie pracovné sily, alebo dávajú polia ,,čiastkárom" na obrábanie. Takýto druh intenzívneho poľnohospodárstva — vzhľadom na vtedajšiu agrotechnickú úroveň — je neodmysliteľný od veľkého počtu agrárnych robotníkov. A skutočne, v obci bol vždy nadbytok voľných pracovných síl. V čase medzi dvoma vojnami agrárny proletariát tvoril 36,4% celého obyvateľstva. Nadbytočné pracovné sily nemohlo viazať ani pomerne vyspelé interzívne poľnohospodárstvo, ani náročnými rastlinami zvýšený dopyt po robotných rukách. Komlóšski bedári po prelome storočia grupujú sa ,,v bandách" a pracujú ako sezónni robotníci („šummáši") na repných poliach veľkostatkárov po celej krajine. Pozemková reforma po oslobodení krajind nestačila doriešiť všetky problémy. Bolo treba rozdeliť 3453 kat. jutár medzi 1567 bezzemkami. Majitelia pridelených parciel následkom nedostatku finančných prostriedkov a potrebného náradia vo zvýšenej miere boli vystavení úžere poťahom. Počiatky družstevného hospodárenia neboli ani v Slovenskom Komlóši bez peripetií. Výroba v prvých rokoch ešte nepresahovala tradičné rámce neskoršie však nastúpila v komlóšskom poľnohospodárstve moderná agrotechnika. 256