A Békés Megyei Múzeumok Közleményei 3. (Békéscsaba, 1974)
Koppány János: Volksbauweise in Tótkomlós
Die Volksbauweise in Tótkomlós AURÉL VAJKAI Die einleitenden Zeilen befassen sich mit der Ansiedlung der Bevölkerung. Laut alten Karten entwickelte sich durch die 1746 in Tótkomlós angesiedelten Slowaken zu einer typischen Alfölder Gartensiedlung, umgeben von 226 Hürden. Tótkomlós ist ziemlich dicht 208 ozdobené pece, múry boly často vymalované pestrými kvetovými motívmi. Toto všetko svedčí o vyspelej bytovej kultúre. V dôkladnom opise obytných domov sa oboznámime so 7 jednoduchými, 2 veľkogazdovskými a 9 stĺpovými domami. Po tejto časti nasleduje kapitola o sálašoch. Komlóšsky dom svojím celkovým vzhľadom organicky zapadá do ľudového staviteľstva regiónu, ba v širšej súvislosti celej Dolnej zeme. Kým ľudové staviteľstvo v Zadunajskú vykazuje sem-tam prvky baroka, zatiaľ na Dolnej zemi sa vyskytujú stopy klasicizmu. No napriek všetkým regionálnym uniŕikačným znakom komlóšsky sedliacky dom má svoj miestny kolorit, štýl, podľa ktorého sa dá hneď rozoznať a odlíšiť od ostatných štýlov regiónu. No podať presne definované a diferencované poznávacie znaky tohto staviteľského štýlu je ešte ťažké, lebo máme k dispozícii len veľmi chudobný porovnávací materiál. Toľko sa však ľahko dá zistiť, že najpestrejšie, najkrajšie a najbohatšie ľudové staviteľstvo kraja žije práve v Slovenskom Komlóši a tu sa prejavuje v najplnšej, najvyhranenejšej forme aj typ domu, ktorý sa so svojou konštrukciou i inými prvkami vyskytuje aj inde v tejto oblasti. Vysunutý prístrešok je známy aj inde, no tu vidieť najkrajšie exempláre s uzavretými, výraznými obrysmi a v mnohých variantoch. Komlóšsky dom sa najnápadnejšie vyznačuje zachovalým roľníckym štýlom, a keď na čelnej alebo na bočnej, nádvornej strane je aj ozdobený klasicizujúcimi stĺpmi, predsa si zachováva svoju celkovú roľnícku formu, svojrázny kolorit, tradicionálny ľudový štýl. Vypuklé sa tu prejavuje, že tieto domy obývali nie privilegizovaní šľachtici z minulého storočia, ale prisťahova líosídlenci, napriek tomu, že komlóšsky osídlenec skoro prevýšil majetkom maďarského zemana. Majetok dával roľníkom blahobyt, no nebol dôvodom k tomu, aby konkurovali so zemianstvom aj v stavovskej pýche a zanechali svoj tradičný roľnícky štýl. Preto sú domy podnes poznačené roľníckym stavebným štýlom a sú zariadené starým maľovaným nábytkom. Zovšadiaľ veje ľudová štýlová forma: z domu, z ozdobených hrád, z kvietkovanej povaly a bohato a pestro namaľovaného nábytku. Príklon k tradíciám a konzervatívny roľnícky štýl sú príznačné pre všetky výtvarné prejavy našich národností vôbec. Tento príklon k tradíciám môže sa javiť ako etnický svojráz, hoci hmotná kultúra Slovenského Komlóša z väčšej časti nie je slovenského pôvodu, len o máloktorých prvkoch možno s istotou tvrdiť, že boli prinesené zo starej vlasti. Pravdepodobne slovenský pôvod majú malé letné stoličky s prerezaným operadlom a pleteným sedadlom, taktiež za slovenský treba považovať spôsob, akým vymaľujú a ozdobujú podnožie domu. Zistiť etnické zaradenie daného javu nie je ľahkou úlohou. Niet pochýb o tom, že obyvatelia Slovenského Komlóša majú vyspelú bytovú kultúru, majú radi čisté, úhľadné, pestro ozdobené, veselé izby, prítulný príbytok. No k takému ozdobenému príbytku dopomohla im obilná konjunktúra v minulom storočí, výsadné postavenie osídlencov a možno i fakt, že uzavretý život v enkláve dával lepšie podmienky ku kolektívnemu duchu a súdržnosti (— čo je jedným z hlavných podnecovateľov a živiteľov ľudového umenia —) v rámci jednej dediny, ale i jedného dvora a domu. V pôvodných sídlickách Komlóšanov (v Honte, Gemeri a Novohrade) takúto vysokú bytovú kultúru v minulosti nenachádzame, veď k tomu chýbali toho času aj materiálne podmienky.
