Ujváry Zoltán: Kultusz, színjáték, hiedelem (Miskolc, 2007)

Játék és maszk. Dramatikus népszokások III.

694 JCry a masky pri pracovnych prííezitostiach Ofry pri mftvom Hra napodobnujúca sobás bola vel'mi vhodná na predvedenie pri prílezitostí priadok. V prostredí kúdel'nej izby, medzi divákmi a v kruhu publika - dievcat a mládencov - stálou témou rozhovorov boli zálety a zenba a preto záujem o hry súvisiacej s námetom bol prirodzeny. Tieto hry imitujú skutocny obrad podl'a jeho vonkajsích znakov a zároven ho parodizujú a ostrou obscénnost'ou degradujú na úroven komédie. A toto vo vel'kej miére urcuje aj zánrovy ráz nepravého sobása. i3e/űr(zbojník) casto vystupoval vmad'arskych l'udovych divadelnych hrách na severnej a vychodnej casti Mad'arska ako i na Vel'kej nízine mad'arskej, no v Sedmohradsku iba sporadicky. Vystupoval nielen v maskovych scénkach v kúdel'nej izbe a pri prílezitostí svadby, aie mai rolu aj v niektorych obmenách bedehemskej hry. V jednej casti scénok zbojník mai vedl'ajsiu rolu. Sú vsak známe aj samostatné ^bojnícke hry. V zbojníckych hrách je urcitá kritika splocnosti; zbojníci v boji proti mocipánom podfahli presile. V romantickom svetonázore bet'árskych hier mozno spozorovat' vliv l'udovych divadelnych hier. V mad'arskom folklóré zbojník je charakteristickou l'udovou-historickou postavou. V l'udovych divadelnych hrách obycajne je takou postavou, ktorá predstavuje typ charakterizovany na základe l'udového svetonázoru. V európskej tradícü l'udoví hrdinovia, zbojnícke postavy a figúry zlodeja, zivána sú odlisné charaktery; v l'udovych divadelnych hrách a vôbec vo folklóré vystupujú v najrozlicnejsich úlohách zacínajúc historicky jestvujúcimi pozitívnymi hrdinami a postavou obycajnych lupicov konciac. Ich predstavenie bolo tiez odüsné. Stretávame sa s mnozstvom variácü pocínajúc jednoduchou figúrou-statistom a konciac samostatoou zbojníckou hrou, so scénkou o zlodejovi s viacerymi úcinkujúcimi. Mad'arské bet'árské hry sú bezpríkladné v európskej l'udovej tradícü. Paralely a analogie môzeme spozorovat' iba v tematickej príbuznosti. Zlodej v mad'arskej l'udovej divadelnej hre, v maskovych vystupoch a vôbec v kúdel'nej izbe je vysledkom charakteristického vnútorného vyvoja. V porovnaní s okolnost'ami pomerne ideálnymi pre l'udové divadelné hry iné pracovné prílezitosd neposkytovali podobné podmienky, preto je badatel'ny rozdiel nielen v úrovni predstavenia hier, v ich reaüzácü, ale aj v repertoári, ba niekedy aj vo funkcii. Odlisné od predchádzajúcich podstatne iné boli okolnosti pre l'udové divadelné hry pri prílezitostiach spojenych s t'azsou fyzickou prácou, hlavne pri prílezitosd zatvy. Hry charakterizovala spontánnost' a niekedy len takí vystupujúci a také pubükum uspokojili svoje nároky na hry, ktorí sa stretü iba jeden jedinky raz. Neplánovala sa dopredu ani príprava, ani realizácia a preto hry, hoci cerpaü z repertoára dramatickych l'udovych zvykov, zakladali sa prevazne na improvizácü. Za „divadlo" slúzüi stodola, humno, kôl'na. Do hier sa omnoho castejsie zapojüi zatevní a tabatierski robotníci, ktorí podstatne lepsie „spolupracovali" s vystupujúcimi ako úcastníci priadok. Ohl'adom na okolnosti predvádzali zjednodusené divadelné scény a bavüi sa skutocne spolu. V rade zatevnych hier sme skúmali nepravy sobás, vystup pri mftvom, ro^lúcku... medvediára. V susiarni tabaku maü vacsí repertoár. Obl'úbenejsia bola hra na holica, vystup pékára, hry na súd a scénka opitého a jeho man^elky. Ukázali sa rôzné zánrové postavy a figúry l'udového zivota: rybár, mlynár, finánc, lekár, sudca (rychtár), brusic, ágán, ^obrák atd'. Spomedzi teriomorfnych masiek bola obl'úbená máska ko^y a medved'a. Medzi hrami pri lúpaní kukurice pozoruhodná bola maskura (maskara) svinskéhopástiéra alebo samopasnost' (mad''. kutyázás) pripomínajúca coitus. Medzi hry pri pracovnych prílezitostiach sme zaradüi hry na slávnosti vinobrania, aj maskové hry, hoci tieto sa neviazu prísne s pracovnym procesom. Ohl'adom vsak na prílezitost' na konci práce rozhodne do tohto kruhu treba zaradit' rôzne sprievody, hry a tance. Zvyky pri prílezitosti vinobrania sú zvlást' dôlezité, lebo sú rozsírené po celej krajine a hry, maskové postavy a rozücné vystupy vyskytujúce sa v tomto okruhu zvyku sú vseobecne známe. V poslednej etapé tradície sa stretávame s ich zachovávaním uz len miestami, napríklad v kraji Tokaj-Hegyalja. Slávnost' pri prílezitosti vinobrania sa viaze so sprievodom, v rámci ktorého sa predstavajú maskové postavy, s ktorymi sme sa oboznámüi v inych súvislostiach vo fasiangovom sprievode ako aj v tradicnom kruhu inych prílezitosti. Ciel'om maskovych postáv v sprievode je bavit' divákov a urobit' pochod zaujímavym. Objaví sa vel'ky pocet figúr spomedzi antropomorfnych maskovych postáv, tak napríkald podomovy obchodnik, drotár, sklár, ágán, samodruhá •íyna, bachter, %obrák, bet'ár a obzvláste pozoruhodná masková osoba, turek. Z teriomorfnych masiek casty bol medvéd'. Zaujímavou tradíciou pri prílezitosti vinobrania bolo predstavenie Bakcha. Tento zvyk prenikol na kraj Tokaj-Hegyalja spolu s debnárskym táncom a tancujúámi t'avami z iného (cudzieho) tradicného kruhu. Podobne ako vinobranie aj ^akál'acka je vlas ne záverecnou prílezitost'ou jednej pracovnej fázy. S touto prílezitost'ou sa viazaü zartovné maskové zvyky po celej krajine. V súvislosti s maskovymi hrami treba zdőraznit', ze hra, scénka sa predviedla pri podmienkach existujúcich v izbe. Charakteristická situácia a koledovy ráz hier zanechaü hlboké stopy v hrách pri prílezitostí zabíjacky. To vsak znamenalo zmenu nanajvys v rézii hier, inác v tradicnom okruhu zabíjacky mőzeme spozorovat' najrozmanitejsie maskové postavy a vystupy. Pri torn vsetkom vidiet' v nich teriomorfné masky aj zánrové postavy. Hlavne nemé vystupy sú v nich, na dialogickú hru ledva nájdeme príklad. Najcastejsie vystupuje v nich ágán, tehotná °çena, postává tçavita do bielej piachty, podomovy predavac & spomedzi teriomorfnych masiek ko^a, kôn a medvéd'.