Viga Gyula: Árucsere és migráció Észak-Magyarországon (Miskolc, 1990)

VYMENA TOVARU A MIGRÁCIA V SEVEROVYCHODNOM UHORSKU (Resume)

nikov: nu Tokajské podhorie z velkych v/.dialeností prichádzali robot n ici okopávaf vinic z rusinskvch a slovenskych oblastí, ako i z okolitych madarskych dcdín, ba aj zo Zátisia. V skúmanom régióné nie je zanedbalelná ani úlohu tych robotníckych skupín, ktoré sa nepodujimali nu polnohospodárske práce, ale sa Specializovali na iné Cinnosti. Svojráznu skupinii tvoria z nich lesni robotnui, ktorí dôsledkom svojich speeifickych odbornyeh znalostt pochodili vel'ké vzdialenosti. Aie takí sú aj vandrovní uhliari, kameíiolomán a kamenári. vandrovní sluhovia, Aj robotníci uholnych dolov éasto pracovali v jednej éasti roka pod zcniou a v druhej éasti roka si zarábali na chlieb v pol'nohospodárstve. Na konci kapitoly autor pise o práci vandrovnych zivnostníkov, zhrftujúc ich úlohu a vyznam vo vymene tovaru odlisnych oblastí. VII. Siedam, krátka kapitola knihy uvádza v predchádzajúcich neuvedené formy migrácie. Oboznamuje úlohu a vyznam vőd v periodickej migrácii: píse o - národopisom pomerne zanedbávanej - úlohe liefivych vőd a kúpetov, o migrácii súvisiacej s vadnyim mlyntni. o vyzname pálenia pálenky. Druhá éasf kapitoly oboznamuje putovania spojenc s nábozenskym zivotom (púte, duchárstvo atd.). VIII. Posledná, zhrnujúca kapitola knihy sa.zaoberá s oblastnymi vzfahmi vymeny tovaru a migrácie, ich pósobením na tradicnú ludovú kultúru. Prvá casf zhrnuje system stykov obyvatelov skúmaného regióna. Historicky procès vymeny tovaru odzrkadfuje, ze Madari a s nimi spoluzijúce národy v Karpatskej kotline k akym prírodnym podmienkam se vedeli prispôsobif, aké oblastné danosti pozmenili a v priebehu prispôsobovania sa resp. vyuzitia prírodnych podmienok ako vedeli spolupracovaf s blízkymi a vzdialenejsími etnickymi skupinami a toto vsetko ako ovplyvnovalo, formovalo ich tradicnú ktiltúru. Medzi regiónmi Uhorska uz v 11.-13. storocí sa dajú vykázaf stopy spolupráce speeializovanych skupín. Miesto spolocenskej deíby práce éasto vyznaéujú podmienky jednotlivych prírodnych oblastí. Neskorsïe sa táto súvislosf stala podstatne diferencovanejsiou. no jedno je isté. ludia rovín, pahorkatych a horskych krajov sa svojou vyrobnou prácou akoby doplriali a podmienkou úplnej kolonizácie vyssie polozenych polôh bol prebytok potravín rovinatych krajov. Územná struktúra pofnohospodárstva a zivnostníctva rôznej úrovne odzrkadfuje ekologické pomery, ich siloéiary vymedzujú osadnú. obehodnú a cestnú sief. Skúmaná oblasf je z geografického, ekologického a etnografického resp. kultúrneho hfadiska svojráznym prechodnym pásmom, ktorá vzhl'adom na jej lokálne a potenciálne énergie, husto obyvané kraje, zlozité difereneované obyvatelstvo aj z hfadiska celkového zivotného spôsobu a tradicnej kultúry je mimoriadne pestrá a zabezpecila vyznamné styky tak smerom Madarskej dolnej zeme, ako aj severného pásma Horného Uhorska. Hranicné pásmo Madarskej dolnej zeme a Severného strehoria ako i pásmo medzi madarsko-slovenskou etnickou hranicou bolo svojráznou stycnou zónou medzi vefkymi regiónmi odlisnych daností, ktorá zároven zabezpecila harmonickú spoluprácu medzi susednymi vefkymi oblasf ami. Nemozno zamlcaf - a etnografické vyskumy to rozhodne podoprú -, ze mierovym systémom vyznacené hranice po prvej svetovej vojne násilne roztrhli spolupatriace, hospodársky sa doplnujúce regióny, negatívne následky coho obe strany silne pocítili. 2iaF, uplynulé desafrocia este vácsmi prehlbili hospodarsko-ekologickú krízu regióna, lebo sa nebrali do zretele tisícroéné skúsenosti, spôsoby skorsích cinnosti a prispôsobovacie forimy. Ludské-sociálne následky a hospodárske konzekvencie toho sú uz dnes - aj bez hlbokyého zasiahnutia spolocenskych vied - bezprostredne citelné. Stúdium v troch sférach skúma tie vplyvy ktoré prostredníctvom vymeny tovaru a migrácie za stárocia pôsobili na tradicnú ludovú kultúru. Kultúrne procesy samozrejme vzdy prebiehajú spolu s ekonomickymi a ekologickymi procesmi. To, ze vymena pro-