Viga Gyula: Árucsere és migráció Észak-Magyarországon (Miskolc, 1990)

VYMENA TOVARU A MIGRÁCIA V SEVEROVYCHODNOM UHORSKU (Resume)

duktov v skúmanej oblasti neustále hybe s pocetnymi skupinami obyvatelov a - tesnejsími-vornejsími putami - zabezpecuje plynulé styky medzi skupinami odlisnej kultúry, rovnako pôsobilo na vyvoj hmotnej a duchovnej kultúry, ako i na ludovú rec.) Pritom vyznamné vplyvalo aj na mentalitu. Tieto vplyvy celkove podmienovali aj moznosf interetnickych vzfahov. V rozsírení javov v oblastí hmotnej kultúry sa etnické príznaky vo vseobecnosti vykázaf nedajú: rozsírenie toho-ktorého predmetu, nástrojov umoznili aj krátke povrchné styky medzi národmi, etnickymi skupinami (jarmoky, vandrovní remeselníci, vandrovní kupci). Obyvatelia pahorkovitych-horskych krajov vyrábajú pre rofníkov rovinatych oblastí pocetné pracovné nástroje, co medzi vyrobnymi a preberajúcimi oblasf ami predpokladá nielen hospodárske a kultúrne styky, ale aj svojrázne moznosti sírenia informácií. V mensích-vácsích oblastiach sa dá vykázaf kultúrny vplyv aj vo vztáhu ludovych krojov, dopravnych prostriedkov a záprahovych spôsobov, poinohospodárskych nástrojov a techník. V prípade poslednych rozhodujú vsak ekologické daností a nie etnikum. Folkloristické vyskumy o mnohych zlozkách ústneho podania vykázali, ze sa tie rozsírili prostredníctvom periodickych vandroviek (zatevné piesne, jednotlivé agrárne zvyky, zbojnícke tradície, jednotlivé balady, Rákócziho kultus, príslovia a hádanky atd.). Skutocné hlbky kultúrnych stykov odzrkadfujú jazykové styky, rôzne vrstvy reci susednych národov. V madarskom jazyku slovo kupec v zmysle „kupujúci" je slovenského pôvodu a jeho analogie sú vo viacerych slovanskych jazykoch. Madarské slovo kofa je neznámeho pôvodu, ale podobné slová susednych jazykov pochádzajú z madarciny. Slovenskí vyskumníci vykázali madarské slová v slovnej zásobe oravskych plátenníkov, ale aj v ludovej reci inych slovenskych oblastí sa dá vykázaf vplyv sezónnej práce vykonávanej na Madarskej dolnej zemi. Zároven v ludovej reci severného Madarskanapr. slová odevu - sa uplatnil slovensky vplyv. Styky realizované v priebehu sezónnej práce prezrádzajú jednotlivé zatevné vyrazy, vo vychodoslovenskej a rusinskej ludovej reci sa zasa dá vykázaf vlpyv vinohradníckej práce vykonávanej na Tokajskom podhorí. Stopy madarsko - slovensko - rusinskych stykov chránia niektoré terminologie furmanstva. Aj slovná zásoba mnohych zamestnaní sa sírila migráciou jej pouzívatelov. Terminologie baníkov, kamenárov, lesnych robotníkov, uhliarov a vápeníkov sa pomaly stali „medzinárodnymi" v severovychodnej oblastí Karpatskej kotliny. Obzvlást dolezitá a dobre známa je slovná zásoba sírená prostredníctvom kocovnych pastierov, v ktorej sú prítomné pofské, rusinské, slovenské, moravsko-vlasské a madarské terminologie. Jazyková obmedzenosf veïmi casto bola vsak váznou prekázkou aj jednoduchych hospodárskych stykov, nieto skutocnej kultúrnej vymeny. Predsa neznamenala hranice stykov, odhliadnuc od tych oblastí, kde dve etniká rozdduje ostrá jazyková hranica a k nej sa prípadne prípájajú aj prírodné prekázky. V zmiesanych etnickych oblastiach a v pásme jazykovych hraníc vsak casto aj jednoduchí rol'níci ovládali viae jazykov, a vyznamná sprostredkujúca vrstva stala aj v sluzbách vymeny tovaru, ktorá vo veíkom prispela k rozsíreniu jednotlivych kultúrnych zloziek. * Nacrtnuté procesy vymeny tovaru a rôznych migrácii samozrejme znamenajú iba jednu casf tradicnej ludovej kultúry, ich história len jednu - ale nezanedbatelnú - kapitolu dejín, zivotného spôsobu obyvateíov. V case a priestore sa meniaca, vytvárajúca struktúra a charakter procesov sú vsak charakteristickym odrazom celého tradicného zivotného spôsobu a aj ich drobné fakty a zlozky tvoria ohnivká vefmi vzdialenych