Gyulai Éva: Régi Diárium - Clementis János fancsali evangélikus lelkész naplója, 1719-1760 - Officina Musei 25. (Miskolc, 2018)

Tartalom

Diárium Stary - Denník ]ána Clementisa, farára evanjelickej cirkvy v decline Fancsal (1719-1760}

Medzi písomnostami fancalskej evanjelickej cirkvi (dnes Borsodsko-abovskozemplínska zupa, Mad’arská republika) sa zachoval latinsky písany denník Jéna (Johannes) Clementisa (Dovalovo, 12. júl 1692 - Fancsal, 26. marec 1763), slovenského evanjelického farára v Uhorskom král’ovstve. Denník bol vedeny od roku 1719 do 1760 a má 156 strán. Na jeho zaciatku nájdeme najdólezitejsie informácie о pősobení Clementisa, od roku 1750 uz nasledujú zápisy formou klasického diára s dennym a mesacnym clenením. Tento denník, ako historicky pramen, je úzko spojeny s fancalskou evanjelickou matrikou vedenou takisto Clementisom od roku 1726. Clementisov denník je po obsahovej stránke velmi rozmanity, podobne, akym boli vőbec zivot i pósobenie protestantského farára v Uhorsku 18. storocia. Je pozoruhodné, ze autóra nezaujímali dobové udalosti sveta, ako keby existovali iba jeho úradné a rodinné problémy v bezprostrednom okolí. Tento postoj vsak zároven zvysuje hodnotu denníka v rámci skúmania dejín mentality, cize „Alltagsgeschichte", ako aj v bádaní mikrohistorickych udalostí. Predstavuje napríklad obzvlást' cenny pramen pre vyskum dobového pocasia, ale tiez speciálnych nebeskych javov, ci s nimi súvisiacich pol’nohospodárskych prác, pricom je pozoruhodnym zdrojom aj pre poznávanie evanjelickej nábozenskej praxe.

V nasom vydaní uverejnujeme latinské texty denníka s poznámkami v madarskom preklade, sprevádzanymi digitalizovanou kópiou pővodného dokumentu v latinskom jazyku. Autor diára mai nepochybne slovenskú národnost, jeho rodinné a cirkevné vztáhy siahali do viacerych regiónov dnesného Slovenska. Udrziaval kontakty so slovenskymi evanjelickymi farnost’ami, resp. farármi, a v rukopise dokonca nájdeme aj slovenské texty. Kópia originálneho rukopisu mőze poskytovaf bádatel’om dőlezity pramen к dejinám cirkvy ci osvety. Ján dementis sa stal evanjelickym farárom v sarisskej dedine Radacov (dnes súcast’ Radatíc) v roku 1716, no neskór, v roku 1719, ho poslali do vyhnanstva. Vtedy bol clenom statkárskej rodiny Jobb Fancsali (Fancsaly-Joób) v Prosieku. Jobus Fancsaly (1686 - po roku 1763) bol statkárom v Abovskej zupe, v dedine Fancal, kde pozval Clementisa na svoj statok za duchovného. Zároven ho pozval aj stary Stefan Szirmay (1686 - tCecejovce, 1755), majitel' cecejovského kastiela, do svojho kastiela v Dolnom-Fügede za dvorného knaza. Tieto dve pracoviská mu ostali az do smrti v roku 1763.

6