Gyulai Éva: Régi Diárium - Clementis János fancsali evangélikus lelkész naplója, 1719-1760 - Officina Musei 25. (Miskolc, 2018)

Tartalom

Ján dementis pochádzal z obidvoch rodicovskych strán zo slovenskej farárskej rodiny. Jeho stary otec, Nicolaus (Mikulás] dementis (tl670), pősobil najprv ako diakon Liptovského Mikulása a od roku 1645 ako dvorny knaz rodiny Thökölyovej v Kezmarku. Stefan (II.) Thököly bol riaditel'om oravského statkársva, ked' pozval Nicolausa Clementisa na Oravu. Od roku 1653 do roku 1660 bol Nicolaus farárom v Lokci, neskor v Oravskych Podzámkoch a súbezne aj na hrade. Jeho syn Menyhért (Melichar) dementis (1649-1739) bol spociatku rektorom v slovenskej skole vo Vysnych Raslaviciach. V roku 1705, vo veku 56 rokov, ho vysvátili za knaza. Zacal slúzit’ v Koprivnici, neskor v evanjelickej farnosti Ostrovany (Sarisská zupa). Z posledného pracoviska ho vykázali v roku 1720, po com sa prestahoval к svojmu synovi do Fancalu, a to aj s manzelkou a s druhym synom, Pavolom Clementisom (Dovalovo, 1686 - Fancal, 1756), ktory bol inak do konca zivota ucitel’om v dedine pri svojom bratovi v evanjelickej cirkvi. Matka Jána Clementisa bola Katarina Petrovicz (Petrovicová) (1657/58-1739), jej otec bol Matej Petrovicius (1606-1680). Ten v 30-tych rokoch 17. storocia zastával post ucitel'a v Liptovskom Mikulási, kde neskor vymenil Mikulása Clementisa vo funkcii diakona. Starí otcovia fancalského knaza slúzili teda po viacero rokov spolocne v Liptovskom Mikulási. Okrem toho dvaja strykovia Jána Clementisa taktiez pracovali na rovnakom mieste, a to v Oravskej Velicnej (Vel’ká Vés) v rokoch 1670-1672, ked' boli obaja diakonmi: Matej Petrovicius ml. (1636-1713) a Stefan dementis (1642-1713). V roku 1672, zaciatkom „smütocného desat'rocia”, ich takisto odtial’ vyhnali a následne sa museli skryvat’.

Patróni fancalského duchovného v prvej polovici 18. storocia tvorili úzko prepojenú majetkovú a rodinnú elitu, vlastne malú spolocnost’ so silnymi vázbami, ktorej vztahy sa rozsirovali do viacerych hornouhorskych züp, najmá do Liptova a Sarisa. Okrem uhorskych sl’achtickych rodín (Joób-Fancsalyovci, Szirmayovci, Görgeyovci, Horváth Stansithovci, atd’.) tu mözeme nájst' aj etnicky slovenské slachtické rodiny, podporujúce Clementisa, napr. rodinu Wozárovú, pochádzajúcu z Vysnej Boce, ale vtedy uz byvajúcu vo Fancali. Manzel Zofie Wozárovej, Ján Elias Doleviczeny, bol synom evenjelického farára z Lipian. Manzel Kláry Wozárovej, Daniel Severiny, bol taktiez synom evanjelického knaza z Hronseku. Reprezentantom slovenskej evanjelickej sl’achtickej rodiny bol aj Kristóf Mazary, ml. (tl739), statkár vo Fancali, ktorého otec, Kristóf Mazari (Mazarius) (tl708), pősobil najprv ako teológ a spisovatel' v Lovinobani, no neskor sa stal farárom v Ziline. Jeho stary otec Daniel Mazarius zomrel ako galejník. Synovec Kristofa Mazaryho, ml., Stefan Lyci, sa stal farárom v Cekeháze (dnes Abaújszántó) v roku 1737, leziacej blízko dediny Fancal.

7