Viga Gyula: Bodrogközi néprajzi tanulmányok (Officina Musei 19. Miskolc, 2009)
Národopisné štúdie z Medzibodrožia
majetková štruktúra Medzibodrožia: sedliaci jednoducho ľutovali svoje orné polia zmeniť na vinohrad. V Medzibodroží pre sedliaka hrozno nepatrilo k najdôležitejším rastlinným kultúram. Úrodnú pôdu - nech je to záhrada alebo pole - nikdy nezasadili vínnou révou, iba stráne, kde sa iné neujalo, alebo vyššie piesočné kopce, ktoré po regulácii vôd boh menej vhodné miesta pre náročnejšie rastliny. Príroda však obdarila Medzibodrožie aj niekoľkými vyvýšeninami (Svätuše, ktorých hora je pokračovaním hory Kráľovského Chlmca, od nich neďaleko je hora Kamenca a Stredy nad Bodrogom. Ostatné je už za hranicami Medzibodrožia. Keďže piesočných kopci je dosť, takmer niet dediny, kde by nepestovali hrozno, ale iba po regulácii vodných tokov, keď sa orné polia dostali dole z kopci. Najviac sa vinohradníctvom zaoberali Malý Kamenec, Malý Horeš, Kráľovský Chlmec a Svätuše.) Kapitola skúma charakter vínnej kultúry, s uvedením vzťahov k vinohradníctvu dolného Zemplína. 11 .K vývinu trhov v Medzjbodrošj Dnešné centrum horného Medzibodrožia, Kráľovský Chlmec disponoval voľným trhom už v roku 1214, Leles, Streda nad Bodrogom, Kamenec, Pribenik a Veľké Trakany mali jarmok už v prvej tretine 1400-tych rokov. Sudca obce Leles od roku 1407 sám rozhodoval v sporných prípadoch obchodníkov. Sú veľmi skoré údaje aj o tom, že Medzibodročania od roku 1337 navštevovali - spolu s ostatným trhovými miestami Zátišia — jarmok v Kisvárde. Péter Takács z István Udvari podľa údajov priznaní roľníkov (investigácia) z roku 1772, pripravujúcich urbárske usporiadanie Márie Terézie odkryli spôsob života ľudí Zemplínskej župy, v ňom hlavné znaky jarmočníctva. Údaje priznaní sa dajú interpretovať ako poradie dôležitosti navštívených jarmokov, takto zistili, že v polovici 18. storočia zemplínsky zdanený ľud navštevoval 18 trhových miest na území župy, okrem toho ešte pravidelne sa objavoval na ďalších 10 miestach v Šarišskej, Abovskej, Boršodskej, Sabolčskej a Užskej župe. Jarmočný kruh medzibodrožských dedín mnou skúmaných bol prirodzene menší. Podľa priznaní z roku 1772 pre obce Medzibodrožia mal najväčší význam jarmok a trh v obci Sátoraljaújhely. Sídlo župy, ktoré sa nachádzalo na dôležitej obchodnej ceste, svoju hospodársku funkciu malo aj kvôli veľkému trhu obilnín a popri 4 jarmokoch chovných zvierat sa tu obchodovalo aj vo dvoch trhových dňoch v týždni. Cesta Miskolc — Szerencs — Sárospatak, vedúca k obci Sátoraljaújhely, viedla ďalej do Košíc s nadbytkom tovaru Medzibodročanov. Obce horného Medzibodrožia priťahovalo ročne trikrát jarmočenie v obci Zemplén, ale dôležitosť tých jarmokov zaostávala za udalosťami v obcí Sátoraljaújhely. Podobne mali sekundárny význam aj jarmoky v Trebišove a Lclesi. Obyvatelia cirkevného centra Leles išli na trhy najmä do Užhorodu a do Sátoraljaújhely, ale ich jarmoky boli navštevované každou obcou horného Medzibodrožia. Lepšiu hospodársku organizovanosť zabezpečovali mestečká pri hore. Medzibodročania boh stálymi účastníkmi tokajských jarmokov a trhov: ich poľnohospodárske výrobky sa tak isto predávali, ako ryby alebo rohože. Hoci Kráľovský Chlmec zorganizoval dvakrát ročne jarmok, jeho obyvatelia navštevovali najmä trhy obce Sátoraljaújhely. Ročne päť jarmokov Sečoviec navštevoval najmä Brehov a Hraň, ale niekedy aj ľud Svätuší, Pavlova, Strážneho, Stredy nad Bodrogom, Sviníc, Malého Horeša a Zemplína. Y obrate tovaru zaoberá Sárospatak zvláštne miesto. Mesto na rozhraní bolo riečnym prístavom, dopravným, administratívnym a kultúrnym centrom, taktiež aj dôležitým obchodným centrom v 17-18. storočí. Obyvateľstvo s privilégiami mešťanov malo rôzne remeslá, mnoho obchodníkov mesta chodilo po Maďarskej nížine. Začiatkom 19. storočia Sárospatak stratil predošlú dôležitosť, jeho jarmoky vymreli, ich úlohu — aj iné obchodné 160
