Viga Gyula: Bodrogközi néprajzi tanulmányok (Officina Musei 19. Miskolc, 2009)

Národopisné štúdie z Medzibodrožia

úlohy - prebrali Miskolc, Nyíregyháza, Kisvárda, Košice, Užhorod a Sátoraljaújhely. Treba však podotknúť, že trh v Sárospatakii pritiahol značný obrat produktov tejto oblasti, v tamojšom obchode - popri obyvateľov obcí Tokaja a Zemplínskeho pohoria - hrali aj Medzibodročania dôležitú úlohu. Medzibodročania chodili na jarmoky aj mimo územia Zemplínskej župy. Ich dôležitým jarmočným miestom bol Užhorod v Užskej župe, ktorého ročných osem jarmokov navštevovalo obyvateľstvo 69 zemplínskych obcí. (V podstate v skúmanej oblasti nebola ani jedna obec, ktorá by nebola navštevovala jarmok Užhorodu.) Z trhových miest mimo územia župy musíme ešte vyzdvihnúť úlohy Kisvárdy, hoci sa s Užhorodom porovnať nedá. Málo vieme o charaktere týchto jarmokov, o predávanom tovare. ]e jednoznačný význam obce Sátoraljaújhely v obchode s obilninami, ktoré bolo aj sprostredkovateľom — popri spomínanej Abovskej župe — aj pre Šarišskú župu. Spomenutá vzdialenosť naznačuje aj to, že jarmoky Užhorodu a Kisvárdy priťahovali najmä chovné zvieratá obcí Medzibodrožia, z vnútorných jarmokov to isté vieme aj o trhoch Zemplína. Popri jarmokoch, ktoré sa radili podľa cyklov zhodnotenia poľnohospodárskych produktov, obyvateľstvo obcí s dobrou geografickou polohou pravidelne chodievalo na trhy so svojimi výrobkami. V tomto ohľade má dôraz Sátoraljaújhely. V systéme výmeny tovaru Medzibodrožia sú smerodajné geografické podmienky, ktoré sa týkajú najmä cestnej siete. S reguláciou vodných tokov sa ich vnútorná štruktúra síce zmenila, ale hlavné smery vzťahov zostali zachované: popri spojovacej úlohe údolia Bodrogu a Tisy v smere zo severu na juh zostala dôležitá aj cesta, ktorá spájala Michalovce s Užhorodom. Zavedenie trianonských hraníc zosilnilo vplyv cesty z východu na západ (Streda nad Bodrogom — Cap — Mukačevo), najmä dôležitosť železničného spojenia, nová hranica však, po druhej svetovej vojne oddeľujúca republiku od Sovietskeho zväzu urobila pre vnútorné trhy hraničné mesto aj z Čiernej nad Tisou. (Prirodzene takto zanikli aj predošlé možnosti obchodu smerom na Zátišie a do Kisvárdy cez Mukačevo.) 12. Cinitele vyvolávajúce cjsodu a rozdiel - Podmienky pre ymenu a proti ymene (Príklad Karcse a Pácinu) Hoci premenou krajiny zanikla značná časť tých činiteľov, ktoré boli podmienkami hospodárenia a pracovnej kultúr)' obcí Medzibodrožia a väčšina kultúrnych vplyvov od poslednej tretiny 19. storočia tiež pôsobila smerom uniformizácie, v kultúre dedín sa dodnes dajú spoznať rozdielne črty. Ako bádateľ sa čoraz viac zahĺbi do spoznania tradičnej kultúry krajiny, postupne spoznáva tie zhodné a rozdielne znaky, ktoré životný štýl a kultúru ľudí tejto krajiny - pokladanej dlhý čas za homogénnu - robili zložitejšími. Samozrejme tieto znaky majú rôznu hodnotu v štruktúre kultúry: sú také, ktoré ovplyvnili pôsobenie značnej oblasti, a sú aj povrchné: napr. odzrkadľujú stereotypné mienky generácií obcí navzájom. (Je iná otázka, že v týchto sa môžu zachovať hoci aj dôležité črty, ktoré mali vplyv na život celého spoločenstva). V živote jednej komunity sú dávne a dlhodobé vplyvy, ktoré napomáhajú jej inakosti, a sú novšie, krátkodobé dominancie a znaky, charakteristické iba pre istú časť komunity. Je isté, že vytvorenie niektorých z nich je následkom premeny tradičného roľníckeho hospodárenia, spoločnosti a kultúry, vytvorenie ďalších sa javí ako vzťah k premene a modernizácii. Autor začal svoj terénny výskum v roku 1986, pri ktorom sa jeho pozornosť upriamila na dve susedné obce, Karcsit a Pácin, na ich ambivalentný vzťahový systém, typický pre obce hospodáriace v spoločnom roľníckom družstve. Pol druha desaťročia sa tam pravidelne vracal do oboch dedín, plynutím rokov zistil, že tradičný protiklad obyvateľstva dvoch obcí, ktorý sa už zmierňuje, aj ich vzájomné ohodnotenie vyplýva z rozdielneho vzťahu k tradícii a modernizácii, z odlišného tempa zmeny a jej rozdielneho prijímania. Táto 161