Viga Gyula: Bodrogközi néprajzi tanulmányok (Officina Musei 19. Miskolc, 2009)
Národopisné štúdie z Medzibodrožia
21 636 kusov maďarskej lichvy a 1 421 kusov hovädzieho dobytku, v roku 1911 14 262 kusov maďarskej lichvy a 7 281 kusov dobytku. Teda v prvom desaťročí 20. storočia 79,2% dobytku patrilo k tradičnej maďarskej lichve. Zmena druhu prirodzene súvisela s reguláciou vodných tokov Medzibodrožia, so zmenou prostredia, s otázkou zmeny pasienkov a krmiva. Nové prírodné podmienky hospodárenia však nezapríčinili rýchlu a automatickú zmenu v štruktúre hospodárenia a roľníckych prevádzkových systémov. 8. Pamiatky miestnej kamennej kultúry Medzibodrožie je síce nížina, ale geologicko-geografickou štruktúrou je oveľa zložitejšia, než sa na prvý pohľad zdá. V krajine vyčnieva 7.emplínske pohorie , v smere zo severozápadu na juhovýchod - mimo Medzibodrožia -, pn pravom brehu rieky Bodrog, najvyšší bod pohoria je Csókás , ktorý je 469 metrov vysoký. Oproti nemu, na ľavom brehu rieky, teda v Mcdzibodroží je Tarbucka, ktorá má vulkanický pôvod, ale na jej severných častiach je piesok. Jej najvyšší bod je 277 metrov vysoký: to je najvyšší bod celého Medzibodrožia. Druhá vrchovina krajiny je Cblmeckápahorkatina, jej jadro tvorí Veľká hora (264 metrov) a Malá hora (222 metrov), obe sú vulkanické. Pahorkatinu nad Svätušami uzatvára svah, vytvorený pri strmom zlome. (Úbočia sú oblasťou medzibodrožského vinohradníctva.) Dôležitý vnútorný obrat sa dial so surovinou kameňolomov hor)' horného Medzibodrožia. Y kameňolomoch ťažili andesjt, ryolit, vulkanický tuf, ktoré použili k vybudovaniu okolitých dedín. Pyroxén-andezit Veľkej a Malej hory aj Pilisu (miestni to nazývajú trachyt) bol stavebným materiálom pre okolité obce. Bieľ, Veľké Trakany, Malé Trakany, Strážne, taktiež Beša a Cičarovce za Latoricou stavali z kameňa zo Svätuší: vrstvové nakladanie plochých kameňov - od rodinných domov cez hospodárske budovy po ploty — je dodnes charakteristickou črtou Svätuší aj okolitých obcí. Podobný kamenný materiál bol vyťažený aj v Kráľovskom Chlmci a Malom Horeši. Obyvatelia tejto dediny pokladali vyťažený kameň, ktorý sa ťažil v chotári, v lese Lapis za veľmi vhodný stavebný materiál, ale stavebný kameň donášali aj zo Svätuší. Štúdia sa podrobne zaoberá kamenárskou tradíciou Svätuší a národopisom náhrobných kameňov starého cintorína. 9. Pestovanie a predaj ovocia (K úšjtku % úhrad Tiy) Ovocinárska kultúra skúmanej oblasti je vhodná na pozornosť národopiscov, lebo ovocné sady pri vode, často v povodňových oblastiach, charakteristické pre Medzibodrožie boli v minulých storočiach centrom ovocinárstva karpatskej kotliny. Táto časť hospodárstva patrila k životnému štýlu močiarov pri riekach, premena ju však urobila odvetvím novej formy života a nových systémov prevádzok. Pestovanie ovocia síce nemalo rovnakú váhu v hospodárskom živote každej skúmanej obce, ale hralo dôležitú úlohu v hospodárení ovocinárskych obcí. Medzibodrožská história ovocinárstva popri tom slúži aj ako príklad na to, aká úspešná môže byť adaptácia tradicionálneho hospodárskeho odvetvia v nových podmienkach. Štúdia podľa zdrojov z 18—19. storočia predstaví hospodársky význam pestovania ovocia v Medzibodroží, zvlášť sa venuje tzv. záhrade Tisy v chotári Malých Trakanov (a čiastočne aj Veľkých Trakanov), obrábanej do 1970-tych rokov, čo bolo zásobárňou pre povodňové hospodárenie. 10. Ku kultúre hrozna a vína Medpibodroíja a povodia Bodrogu Štúdia pridáva nové faktv k historickému národopisu kultúre hrozna a vína, snažiac sa zdôrazniť tým mnohorakosť využitia krajiny. Keďže o tejto téme Láspjó Boros vydal osobitú štúdiu (1994), snažím sa doplniť najmä jeho výsledky. Danosti historickej krajiny neumožnili všade pestovanie hrozna, ale v tom, že v oblasti sa hrozno vyskytovalo vo vyšších polohách, — najmä do obdobia výskytu fýloxéry — zahrala svoju úlohu aj nezdravá 159
