Viga Gyula: Bodrogközi néprajzi tanulmányok (Officina Musei 19. Miskolc, 2009)
Národopisné štúdie z Medzibodrožia
formu. Štúdia predstaví zmeny systému pastierstva, chovu zvierat a pôdohospodárstva, historický vývin ovocnej kultúr)', mnohoraké využitie lesov. Opisom tradícií loveckého spôsobu života - rybolov, včelárstvo, zber rastlín — sa predstavia archaické techniky. 6. K národopisu luito rice V národopisných prácach sa objavuje Latorica ako hraničná rieka dvoch historických oblastí, Medpibodroýia a Poupia. Málokedy sa objaví tvrdenie, že údolie rieky je samo o sebe členité a tvorí charakteristický celok. Vo výskume kultúry a spoločnosti to znamená zúžitkovanie vody, problematiku wužitia povodňových oblastí, taktiež zložitý systém vzťahov hospodárenia obcí v údolí a spôsobu života v spojení s riekou. Historickonárodopisné zdroje a údaje zdôrazňujú osobitosť dedín v údolí rieky, o vzťahoch daných, spojených krajín sa zmieňujú iba druhotne. Štúdia sa zaoberá najmä týmto. Latorica tečie cez rôzne krajiny, cez územia viacerých štátov a žúp a — podobne ako ostatné vodné toky Maďarskej nížiny - organicky spája obyvateľstvo krajín rôznych daností. To nie je iba kartografické hľadisko, ale odzrkadľuje fakt, že z hľadiska tradicionálneho obratu povodia Latorice boh najdôležitejšie špecifické prvky zalesnených pásiem (drevo) a poľnohospodárskych nížin a pahorkatín (najmä víno). Údolie Latorice je dôležitá obchodná cesta, mala prvoradú úlohu v obrate dotyčných oblastí v minulých storočiach. V 17-18. storočí údolie — cez priesmyk Verecke — sprostredkovalo víno tokajskej oblasti smerom na Lemberg a Kijev. Údaje priznaní roľníkov (investigácia) z roku 1770, pred urbárskym usporiadaním Márie Terézie nasvedču]ú, že drevo nerastných zdrojov severovýchodných žúp smerom na západ a juhozápad bolo odvážané na Latorici. Plte sa plavili riekou. Základ splavovania dreva, hospodársky druhotného významu bol daný odlišnými krajinami hornej a dolnej časti povodia Latorice: smrek, dub a buk hôr bol odvážaný smerom na ústie Bodrogu alebo Tisy. Popri tom drevársky priemysel, fungujúci v údolí Latorice ešte aj začiatkom 20. storočia, mnohé malé piliarske závody konzumovali aj dubový porast povodňových lesov pri rieke, nie iba stromy hôr. 7. Zopár súvislostí ťapnej sily a pracovnej kultúry v Khdpibodropí Dominantná ťažná sila v Maďarsku bola aj vo feudálnej dobe krajinne diferencovaná, napriek tomu, že veľká pracovná sila orania preferovala používanie mohutných volov, tak isto ako kontinentálny obchod so zvieratami. Do konca 19. storočia však neexistuje dôveryhodný zdroj, ani možnosť na oblastné porovnáme ťažnej sily. Najskorší zjednotený zdroj, župné zhrnutie súpisov z roku 1895 neodhalí diferencované použitie ťažnej sily mikroregiónov. Naproti dominantným konským záprahom veľkej Zemplínskej župy, v obciach Medzibodrožia bol vyrovnaný pomer konských záprahov a záprahov dobytku, vo väčšine obcí nemožno vykázať dominanciu v prospech jedného alebo druhého ťažného zvieraťa. Ak sa však pozrieme na kvantitatívne ukazovatele štatistík, črtajú sa súvislé celky zapriahania dobytku v oblasti slovenského Medzibodrožia, v povodí Latorice a Bodrogu, v pásme zo severovýchodu na juhozápad: dominancia záprahov dobytku je v obciach Klin nad Bodrogom, Malý Kamenec, Streda nad Bodrogom, Več, Somotor, Nová Vieska, Pavlovo, Rad, Svätá Mária, Svinice, Vojka, Boľ a Zatín, k čomu sa ako ostrov pripájajú ukazovatele obce Dobrá, blízko Kráľovského Chlmca. (Štúdia sa zvlášť zaoberá príkladom Malého Horeša.) Hoci použitie ťažnej sily malo vždy lokálne dôvody a podmienky, vvkázateľný vzťah je medzi zmenou druhu dobytku a zmenou ťažnej sily, aj vtedy, ak s novými druhmi sa šírilo aj zapriahanie kráv naproti zapriahaniu volov maďarskej sivej lichvy. Kým na koniec 19. storočia sa už uskutočnila zmena druhu dobytku vo väčšine obcí Zemplínskej župy, v Medzibodroží ešte dominoval maďarský druh: v roku 1895 bolo 158
